položky. Iba v lete minulého roka poslanci ZRS navrhli a ostatní koaliční poslanci schválili tzv. milionársku daň. Príjmy zamestnancov aj živnostníkov - to sú najväčšie skupiny daňových poplatníkov - fyzických osôb za uplynulých 6 rokov sa výrazne zvýšili. Pretože zdanenie fyzických osôb je progresívne, relatívne daňové zaťaženie u nás vzrástlo. Keď to porovnáme s relatívnym daňovým zaťažením fyzických osôb v ČR, zistíme, že ročný príjem do 120-tisíc Kč sa zdaňuje najnižšou sadzbou 15 %, kým u nás stále do 60-tisíc Sk. Do daňového pásma 20 % patria u nás príjmy nad 120-tisíc Sk atď. Aj nezdaniteľný základ dane u nás stále zostal na úrovni 21 tisíc Sk a v ČR pre tento rok platí suma 35-tisíc Kč. Za vyživované dieťa v ČR si rodič odpočíta 21-tisíc Kč, u nás stále 9-tisíc Sk. Možno teda hovoriť o nejakej podpore populácie na Slovensku? V ČR si môže bezplatný darca krvi odpočítať z daňového základu za jeden odber 2000 Kč. Dôležitá je možnosť odpočítať si od daňového základu úroky platené za hypotekárny úver. Zaujímavá je štruktúra príjmov podľa jednotlivých skupín daní v ČR a u nás. Keď si všimneme náš návrh rozpočtu na minulý rok, zistíme, že príjmy fyzických osôb sa mali podieľať na jeho plánovaných príjmoch vo výške 15 %, kým v ČR je to na tento rok menej ako 12 %. V ČR je podiel DPH na príjmoch 38 %, u nás asi 36 %, ale u nás nastal veľký prepad pri príjmoch z DPH. Výrazne odlišná je situácia pri spotrebných daniach. V ČR predstavujú príjmy zo všetkých spotrebných daní 20 % všetkých rozpočtových príjmov, kým u nás sa za minulý rok predpokladali vo výške asi 13 % z príjmov. Navyše u nás plnenie príjmov zo spotrebných daní je nižšie, pretože ich platitelia, najmä niektorí liehovarníci a pivovarníci, si neplnia svoje daňové povinnosti. Už minulý rok pri daniach z právnických osôb platí v ČR sadzba 35 % a pre tento rok boli skrátené odpisové lehoty. U nás je znižovanie daní právnických osôb selektívne; vybraní podnikatelia pri investíciách, ktorými boli zaviazaní v privatizačnom projekte, neplatili dane. Ostatní podnikatelia sú zaťažení sadzbou 40 %. Na uvedených faktoch vidieť, kto znáša daňové bremeno u nás a v ČR. Daňové úpravy v ČR presadzovali pravicoví politici každý rok v dostatočnom predstihu pred zdaňovacím obdobím, nezavádzali sa žiadne mimoriadne milionárske dane. Platilo to aj pri zvyšovaní spotrebných daní, ktoré v ČR pravicové vlády ohlasovali a v parlamente prerokovali vždy spolu s rozpočtom, a nie vtedy, keď štátna kasa potrebovala injekciu ako u nás v lete roku 1997, keď sa zvýšila daň z palív. Podobným príkladom avanturizmu v rozpočtovej politike u nás bolo, keď sa pred voľbami 1998 znížila daň z cigariet, ktoré však vtedajší premiér Mečiar nezákonným spôsobom vetoval. Nová moc ju nakoniec legalizovala. Osvojila si tým smiešny argument výrobcu tabaku SIT, a. s., Bratislava, že znížením daní sa zamedzí pašovaniu cigariet z Ukrajiny a zrejme zabudla na biedny stav slovenských štátnych financií. JURAJ VECHTER