"Rýchlo, naložte to hore," kričí Husajn Fahmí, keď jeho pomocník pustil ťažké vrece obsahujúce niekoľko miliónov irackých dinárov. "Idem do centrálnej banky," vysvetľuje zmenárnik Fahmí, zatiaľ čo sa na vozík nakladá 18 miliónov dinárov, teda asi 10 000 dolárov. Bagdadský Súk as-Sakíl patrí k najneformálnejším peňažným trhom na svete a odohráva sa pod šírym nebom. Jeho meno, znamenajúce Rušný trh, je presné. Balíčky a vrecká, aké priviezol aj Fahmí, lietajú sem a tam podľa toho, ako sa zmenárnici handrkujú o kurz dolára a dinára. Počas vyše ôsmich rokov medzinárodných sankcií utrpel dinár ťažké rany. Vo svojich najhorších časoch v roku 1995 poklesol až na úroveň 3000 dinárov za dolár. Potom Bagdad uzatvoril s OSN dohodu "ropa za potraviny", ktorá Iraku umožnila predať obmedzené množstvo ropy a dinár posilnil na 450 za dolár. "Kurz záleží na politickej situácii," vysvetľuje Amír Hasan Mirhán, sprostredkovateľ burzových obchodov. Teraz sa dinár pohybuje okolo 1800 až 1900 za dolár, ale podľa Mirhána mena vykazuje známky mierneho posilnenia v súvislosti s tým, ako silnie nádej na zrušenie embarga.
Bagdadská burza začala fungovať nelegálne po vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Zmenárne už teraz majú svoje licencie, ale funguje i pokútny pouličný obchod na "burze". Mirhán prijíma telefonické pokyny od zákazníkov a potom sa jeho asistent ponorí do prevaľujúceho sa davu obchodníkov a sprostredkovateľov, ktorých činnosť sa dá označiť snáď len ako nepretržitý krik. Niektorí stoja na maličkých balkónoch okolitých budov, aby bolo ich pokyny lepšie počuť. Veľké obchody týkajúce sa niekoľkých tisícov dolárov sa odohrávajú v aleji ústiacej do ulice Kiffa, zatiaľ čo menší obchodníci obďaleč mávajú balíčkami dinárov v cene niekoľkých desiatok dolárov na motoristov a okoloidúcich.
Decembrové americko-britské útoky na Irak kurz dinára ovplyvnili len málo, čo potvrdzuje, akou bežnou záležitosťou sa pre Iračanov stalo embargo a neustále napätie spojené so zbrojnými inšpektormi OSN. Najväčšia bankovka, aká je v Iraku v obehu, má hodnotu 250 dinárov, čo zodpovedá asi 13 americkým centom, a teda neexistuje iná možnosť, než obchodovať s balíkmi peňazí. Kreditné karty sa v Iraku neberú. Abdal Vaháb používa na ocenenie balíkov bankoviek presné, pôvodne zlatnícke váhy. "Je to lepšie ako počítačka a navyše rýchlejšie," hovorí a ukazuje, ako opatrne vie vyvážiť misky vytiahnutím jedinej bankovky. Zmenárnici, ako je on, sú v nepretržitom kontakte so Súk as-Sakílom a reagujú na najmenšie zmeny kurzu.
(ČTK/REUTERS)