Ich spoločným menovateľom je, že škola nie je v popredí premeny slovenskej ekonomiky na modernú trhovú ekonomiku, aby bola jej ťahúňom, ale naopak pokrivkáva za potrebami praxe, osobitne podnikov. Tie dokonca, až na výnimky niekoľkých jej špičkových pracovníkov, s ňou neudržiavajú sústavnú spoluprácu. Pritom v škole prežíva jej v minulosti taký presadzovaný ideologický charakter a staré nomenklatúrne kádre. To ďalej znižuje kvalitatívnu úroveň jej výchovného procesu.
Keď sa budúci vysokoškolský poslucháč vo svete rozhodne študovať ekonómiu, predovšetkým sa rozhoduje, či bude študovať makroekonómiu, alebo mikroekonómiu, t. j. reguláciu ekonomiky z makroekonomickej úrovne, alebo podnikovú ekonomiku. Tomu zodpovedajú aj dve základné katedry - makroekonomiky a mikroekonomiky. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave však ako také chýbajú.
Pravda, prvú supluje Katedra všeobecnej ekonomiky. V podstate však vyučuje len jej základy, presnejšie kategoriálny aparát (pojmy). Viac nedovoľuje už jej minimálna vyučovacia výmera - dve hodiny týždenne, jediný rok. Na Ekonomickú univerzitu je to naozaj málo.
Výučbu podnikovej ekonomiky kedysi zabezpečovala výučba úsekových ekonomík. Dnes sa namiesto nich vyučujú desiatky druhov manažmentu a na vytváranej Obchodnoprávnej fakulte sa budú vyučovať mnohé ďalšie. Skutočná výučba mikroekonómie, atomizovaná v týchto početných druhoch manažmentu, tu však uniká. Treba zdôrazniť, že výučba manažmentu sama osebe ani nie je výučbou ekonómie. Je to osobitná vedná disciplína na hranici ekonómie a psychológie, pedagogiky, logistiky a ďalších vedných disciplín. V podstate je to však samostatná vedná disciplína, ktorú právom so špecifickými akcentmi vyučujú aj humanitné univerzity, technické univerzity, poľnohospodárske univerzity a ďalšie vysoké školy.
Absenciou modernej rozsiahlej výučby makroekonómie a mikroekonómie sa Ekonomická univerzita v Bratislave dostala do čudnej situácie výučby ekonómov bez ekonómie. Pritom táto situácia je obdobná aj v iných smeroch. Napríklad výučba matematicko-ekonomických metód bez hlbokej analýzy ich ekonomického obsahu má často skôr len síce efektný, ale iba formálny, respektíve pomocný charakter.
Základnými problémami slovenského vysokého školstva netrpia spoločnosti prenášajúce kurzy a iné formy výučby zahraničných vysokých škôl na Slovensko, ako City Univerzity Bratislava, City Univerzity Bellevue USA, s. r. o., a Humbold-IDŠ (Inštitút diaľkového štúdia). Udeľovaním honosných profesionálnych certifikátov v manažmente, profesionálnych diplomov v manažmente, ba i titulov MBA — Master Business Administration, za určitých podmienok, s ďalšími možnosťami štúdia priamo na zahraničných univerzitách, sa stali vítaným cieľom podnikových manažérov, ale i detí z dobre situovaných rodín, ktoré neuspeli na prijímacích skúškach na slovenské vysoké školy. Tí boli a sú ochotní im za to zaplatiť naozaj nemalé sumy. Pri dobrom marketingu a podpore zo zahraničia nemajú takto finančné problémy.
Zásadným nedostatkom týchto spoločností však je pri kvalitných preložených učebných textoch, respektíve výučbe priamo v cudzom jazyku nízka náročnosť ich požiadaviek a nedostatočná prispôsobenosť učebných textov i osnov slovenským podmienkam, čo je zvlášť závažné v ekonómii. I veľmi kvalitné učebné texty napríklad o anglickom jednoduchom účtovníctve nestačia, keď na Slovensku platia iné zákony, predpisy a účtovné osnovy. Niektoré formy ich prispôsobenia sú nedostatočné.
Ich najkrikľavejším nedostatkom je potom nízka kvalifikovanosť tuzemských učiteľov. V podstate sa ani neusilujú o celosvetovo osvedčené vedecko-pedagogické tituly vysokoškolský docent a profesor s vysokými nárokmi na ich kvalifikáciu.
Celá ich výučba má takto skôr charakter modernizovanej a centrálne externe organizovanej závodnej školy práce, čo sa im aj oprávnene vyčíta pri ich požiadavkách na akreditáciu v SR. Čaká ich veľa práce, osobitne pri získavaní kvalifikácií, aby ju mohli dosiahnuť.
Rozhodujúce však bude pozdvihnúť slovenské vysoké ekonomické školstvo na úroveň potrebnú v modernej trhovej ekonomike tak, aby bolo jej ťahúňom. Svojím spôsobom je i iróniou, keď najkvalifikovanejší ekonomickí odborníci - manažéri, ktorí by tu mali byť, nie sú schopní pre školu zarobiť dostatok prostriedkov. Pravda, bolo by aj potrebné tieto zarobené prostriedky aspoň z rozhodujúcej časti škole ponechať, a nie v rámci rozpočtového hospodárenia ich inkasovať do bezodného štátneho rozpočtu. To si na druhej strane zasa vyžaduje mať v prvom rade na Ekonomickej univerzite odvahu, zodpovednosť (v zahraničí popredné ekonomické univerzity až z prevažnej časti, ba i v úplnosti financujú svoju činnosť z prác pre podnikovú a finančnú sféru) a prejsť najskôr aspoň len na príspevkové hospodárenie. Zatiaľ všetko zostáva iba v príprave prvých experimentov v tomto smere.
Zato určite si to vyžaduje zásadné skvalitnenie učiteľského a výskumného zloženia vysokých ekonomických škôl. Bolo možné domnievať sa, že riešenie tu prinesú absolventi popredných západných univerzít, už i s potrebnou praxou, podobne ako v bývalej NDR, aspoň do istej miery i v ČR, Maďarsku a Poľsku. Zatiaľ však ich konzervatívne sily konkrétne na Ekonomickej univerzite v Bratislave nepustia nielen k rozhodovaniu, ale im ani nevytvárajú potrebné podmienky príchodu a spolupráce.
Všetko to sa prejavuje aj v obsahovej prestavbe štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Aj keď už je rozpracovaný návrh na rozvoj katedier makroekonomiky a mikroekonomiky, ktoré by na základe hlbokých znalostí matematicko-ekonomických metód umožnili náročné ekonomické analýzy (zatiaľ ako samostatná katedra v rozvinutej podobe existuje len prehĺbená katedra operačnej analýzy). Pre odpor konzervatívnych síl celkom zviazaných s tradičnou výučbou má prehĺbená výučba v tomto smere v dohľadnom čase šancu stať sa iba doplnkovým obohatením štúdia poslucháčov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorí preťažení skôr fuškami ako štúdiom pravdepodobne ani nebudú mať oň veľký záujem.
doc. Ing. JAROSLAV FIDRMUC, CSc.
Bratislava
