tudovali všetky podmienky. Peniaze totiž mohli byť použité výlučne na nákup prístrojov z EÚ, komentuje Kurier. Niežeby boli slovenskí kolegovia nevďační, predsa si však položili otázku, prečo nemôže byť pomoc EÚ nezištná. Po preskúmaní situácie na počítačovom trhu skonštatovali, že porovnateľné modely od iných zahraničných dodávateľov by mohli mať takmer o tretinu lacnejšie a navyše by sa pomohlo aj producentom elektroniky v reformných štátoch, dodáva Kurier. Úradníkom EÚ, ktorí žijú z peňazí daňových poplatníkov, je prirodzene bližšia košeľa ako kabát. Ani u Američanov to nie je inak. Pod tlakom vlastných farmárov darujú USA Rusku prebytky obilnín, ktoré, prepočítané na doláre, zaúčtujú ako humanitárnu pomoc. Ak by chceli Východu naozaj pomôcť, museli by obilie nakúpiť na Ukrajine či v Maďarsku. Takto sa občania v postkomunistických štátoch nezbavia podozrenia, že pri pomoci Východu ide často o "skryté subvencie pre západné firmy". Rovnako je veľmi rozšírený i názor, že mnohé Západom financované a zrealizované odborné posudky, semináre alebo konferencie slúžili v prvom rade na využitie príslušných západných inštitúcií. V krajinách, pre ktoré mala byť pomoc určená, z toho profitovali nanajvýš luxusné hotely, ktoré mohli k prezentáciám štúdií zorganizovať pohostenie, napísal Kurier.