y riaditeľ NÚP Jaroslav Šumný. Na obdobie rozpočtového provizória do konca marca 1999 predpokladá NÚP príjmy v celkovej výške 2,958 mld Sk a výdavky 2,150 mld Sk. Výdavky na pasívnu politiku sa predpokladajú vo výške 1,604 mld Sk, na aktívnu politiku 207,738 mil. Sk, z toho 61,250 mil. Sk je na úhradu záväzkov z dohôd uzatvorených do 31. decembra minulého roka.

Nezáujem zahraničia

o investície na Slovensku

Slovenská republika zaznamenala v rokoch 1989 až 1997 niekoľkonásobne nižší prílev priamych zahraničných investícií (PZI) ako Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Kým Maďarsku sa podarilo z celkového objemu PZI určených pre strednú a východnú Európu získať 25,2 %, Poľsku 13,8 %, ČR 12,2 %, Slovensku len 1,5 %. Približne rovnaký objem PZI ako na Slovensko smeroval do Slovinska, Bulharska, Chorvátska a Turkmenistanu. Uvádza sa to v materiáli Ministerstva financií (MF) SR o daňových motivačných opatreniach a podpore zahraničných investícií v zákonodarstve Slovenskej republiky.

V. Masár na stretnutie Belgickej skupiny

Guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár odcestoval včera do Bruselu na pravidelné stretnutie guvernérov centrálnych bánk Belgickej skupiny Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB), ktoré sa uskutoční 18. a 19. januára 1999. Počas dvojdňového pracovného pobytu bude guvernér NBS rokovať s výkonným riaditeľom Belgickej skupiny MMF Willym Kiekensom a zástupcom výkonného riaditeľa SB Lucom Hublouekom. Na programe sú aj rokovania s predstaviteľmi Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej komisie pre ekonomické a finančné záležitosti.

Príprava zákona

pre cestovný ruch

Zákon o cestovnom ruchu by mal podľa prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií (SACK) Tibora Bajaníka parlament prerokovať ešte pred letným prerušením zasadnutia Národnej rady SR. V súčasnosti sa podľa neho uvažuje aj o tom, že by mohol byť najprv pripravený a schválený osobitný zákon o cestovných kanceláriách (CK). Ten by riešil hlavné problémy, ktoré sa v súvislosti s CK vynárajú, a to zaistenie klientov, inštitút cestovateľskej zmluvy a rozdelenie cestoviek na touroperátorov a agentov.

Dlhy ruských firiem vzrástli za rok o 80 %

Dlh ruských podnikov voči federálnemu rozpočtu vzrástol k 1. decembru 1998 medziročne 1,8-krát na 162,3 miliardy rubľov (osem miliárd USD). Oznámila to inšpektorka Federálneho daňového úradu Nina Varaksinová. Približne 0,7 percenta z celkového množstva dlhov už nemožno získať späť, pretože podniky boli medzitým zlikvidované. Z celkového počtu 2 700 000 právnických subjektov má podlžnosti voči štátu približne 590 000. Za 11 mesiacov minulého roka dokázali daňové úrady vymôcť iba 6,3 percenta z celkového objemu dlhu v rubľoch a 0,2 percenta v devízach.

(SITA, TASR)