ujú "hlbokú podporu" svojmu vodcovi Saddámovi Husajnovi. Ôsme výročie vojny v Perzskom zálive, počas ktorej spojenecké sily na čele s USA potlačili irackú inváziu do Kuvajtu, a ktorú Iračania nazývajú Matkou všetkých bitiek, bezpochyby takouto príležitosťou bolo. Osem rokov po Púštnej búrke ďalšia operácia Púštna líška znamenala koniec dialógu medzinárodného spoločenstva s Bagdadom - keď sa s irackým režimom o nejakom dialógu vôbec hovoriť dalo. Inšpektori OSN prestali Iraku diktovať podmienky a nad jeho rozpínavosťou teraz bdejú americké stíhačky. Bagdad opäť spochybňuje hranice s Kuvajtom, konfrontácie vo vzdušnom priestore sú na týždennom poriadku a tučné titulky irackých novín "oznamujú", že žiadne bomby nezbavia iracký ľud práva na suverenitu a práva riadiť krajinu vlastným spôsobom.

Kým stanovisko Iraku je celkom jednoznačné, tak po týždni návrhov a protinávrhov o budúcej stratégii vo vzťahu voči Iraku sa medzinárodné spoločenstvo k zaujatiu postoja zatiaľ nepriblížilo. Rozdiely v rámci BR OSN, ktoré sa prejavovali už v uplynulom období, sa ďalej prehĺbili. Medzi piatimi stálymi členmi BR, z ktorých každý má právo akékoľvek rozhodnutie vetovať, Francúzsko a Rusko by chceli znovu získať dôveru Iraku a navrhujú vytvorenie novej odzbrojovacej komisie, ktorú by Bagdad akceptoval. Rusko zároveň navrhuje zrušenie embarga, čo si v podstate želá aj Francúzsko pod podmienkou, že medzinárodné spoločenstvo bude mať dohľad nad tým, akým spôsobom sa peniaze získané z predaja ropy investujú. USA, tak ako doteraz, trvajú na UNSCOM a jej mandáte vysloviť konečný súd o zničení irackých zbraní - podmienky na zrušenie sankcií, i keď v piatok vyšli s dosiaľ najústretovejším americkým návrhom, aby sa v rámci programu ropa za potraviny zrušil limit na množstvo vyvážanej ropy.

Kým sa členovia BR OSN nedohodnú na novej stratégii voči Iraku, ostanú vzťahy Bagdadu so zvyškom sveta takéto čierno-biele. A akcie, ako tie v sobotu, keď 6000 ľudí velebilo svojho vodcu a pálilo britské a americké zástavy, môžu budiť dojem, že medzinárodné spoločenstvo nestojí len proti šialenému megalomanskému vodcovi posadnutému mocou, ale proti celému irackému ľudu. Tieto prejavy vyznievajú celkom úprimne, aj keď nikto presne nevie, čo sa ukrýva pod fasádou propagandy - čo by Iračania urobili, keby mali inú alternatívu, ako plniť Saddámove príkazy. Možno má pravdu istý profesor univerzity v Bagdade, keď hovorí, že by privítali inú vládu, ako je tá, ktorá ich vtiahla do konfliktu so zvyškom sveta a priniesla ich krajine tú najhoršiu biedu. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ