"Podstatou stavania nie je hmota, sila, konštrukcia ani štýl, ale jeho samotná dráma. Táto myšlienka sa zmenila v moje presvedčenie. Urobil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som dokázal stavať domy z miestnych materiálov, lacné, zodpovedajúce potrebám obce a krásne. Je potrebné prepojenie s historickým a geologickým prostredím, je potrebný materiál a idea, aj krása, ale najdôležitejšia je samotná dráma stavania."
(Imre Makovecz)
Nie náhodou použil slovenský architekt Peter Pásztor toto vyznanie významného európskeho architekta maďarského pôvodu na svojej bratislavskej výstave v Galérii SAS na Panskej ulici. Imre Makovecz (1935) sa stal tým povestným majstrom, ktorý ovplyvnil myšlienkový rozmer P. Pásztora. "Po prvýkrát som sa s ním stretol v polovici 80. rokov, no vtedy som si ešte myslel, že jeho bizarná až surrealistická architektúra - i keď veľmi podnetná - nebude pre mňa dôležitým impulzom. Začiatkom roka 1989 ma však pozval do svojho budapeštianskeho ateliéru Makona a ja som neváhal," povedal v rozhovore pre SME P. Pásztor, ktorý v septembri minulého roku oslávil päťdesiatiny. "Prekonal som vtedajšie byrokratické prekážky a prežil osem nezabudnuteľných mesiacov, v závere ktorých som si vypočul pri rádiu našu "nežnú" revolúciu. V ateliéri sa stretla zaujímavá spoločnosť prevažne mladých architektov, medzi ktorými sa vznášal Makovczov duch. A to musím pripomenúť, že v ateliéri sa Makovecz venoval architektúre tak na 30 percent. Denne ho zamestnávali rôzne spoločenské aktivity a nespočetné návštevy, takže keď chcel robiť architektúru, musel ísť domov. Zobral som si však od neho veľmi veľa a pochopil som jeho zmysel architektúry, ktorá sa zakladá na vnútornej výpovednej sile. Architektúra musí mať svojho ducha - hovoril Makovecz - a ja sa toto krédo pokúšam šíriť na Slovensku." Tento otvorený leitmotív zdôrazňujúci duch konkrétneho miesta dovolil Pásztorovi odpútať sa od magnetických siločiar Imre Makovcza, čo vitálny maďarský architekt na vernisáži výstavy P. Pásztora nadšene zdôraznil, a artikulovať svoju predstavu "živej" architektúry, ktorú odborníci často zaraďovali do prúdu organickej architektúry. "Ja by som skôr hovoril o organickom prístupe ku konkrétnej zákazke," vysvetľuje P. Pásztor. "Taká architektúra chce byť poctivá, ekologická, pravdivá, slúžiaca človeku, pričom by mala mať aj charakter slávnosti a nezvyčajnosti - či, voľne parafrázujúc I. Makovcza, mala by byť stopou prítomnosti Boha. Musím sa priznať, dlho mi trvá, pokiaľ dám niečo na papier. Prípravná fáza projektu, keď sa pokúšam pochopiť kontext prostredia, je azda najdôležitejšia." Podľa P. Pásztora však neexistuje všeobecný recept na takúto architektúru a tento princíp sa snaží pedagogicky vštepovať študentom na Katedre architektúry Stavebnej fakulty TU v Košiciach. Doc. P. Pásztor, ktorý je prezidentom Slovenskej komory architektov, sa zároveň stal vedúcim novovzniknutej Katedry architektúry na fakulte Úžitkových umení na TU v Košiciach, ktorá prvých študentov prijme od septembra tohto roku.
Peter Pásztor si už v júni roku 1990 založil spolu s kolegom M. Drahovským v Košiciach súkromnú architektonickú kanceláriu, do ktorej postupne pribudli architekti P. Šimko, L. Friedmann, R. Rozman a R. Neufeld. Spolupráca ako vzájomné obohacovanie, ale i iskrivá polemika. V tomto tíme vznikol aj projekt rímskokatolíckeho kostola a fary nepoškvrneného srdca Panny Márie v Košiciach, ktorý by sa mal od marca tohto roku realizovať na sídlisku KVP v Košiciach. P. Pásztor považuje tento projekt za vrchol svojej doterajšej práce. "V praxi je to azda najťažšia úloha, ktorú sa podľa môjho názoru na príkladoch 100 nových kostolov na východnom Slovensku nepodarilo vždy zvládnuť. V mnohých prípadoch chýba sakralita a kde už má byť, ak nie v svätostánku? Navyše, vo svojom projekte sa snažíme udržať obraz kostola bazilikálneho typu orientovaného svätyňou na východ, ktorý je v historickej pamäti ľudí. Zároveň však chceme v duchu II. vatikánskeho koncilu vytvoriť z kostola kruhové miesto stretnutia božieho ľudu za spoločným obetným stolom. "Komorná výstava ponúka až do konca januára povedľa dreveného modelu a fotodokumentácie tohto kostola i realizácie z poslednej dekády, akými sú napríklad kostol v Lovinobani (1993), víkendový dom v maďarskom Mezöcsáte (1993), rodinný dom v Barci pri Košiciach (1994), hotel Bankov pri Košiciach (1997) či poisťovňa Otčina v Košiciach (1997). Všetko v duchu živej architektúry ako komunikujúceho systémuĎ
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
