sa očakáva v apríli až v máji tohto roku. Za prijatie ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta zo 108 prítomných hlasovalo 93 poslancov, 1 hlasoval proti a 11 poslancov sa zdržalo. Schválenie ústavného zákona si v zmysle ústavy vyžaduje podporu 90 hlasov. Návrh zákona podporilo všetkých 93 poslancov SDK, SDĽ, SMK a SOP. Strany vládnej koalície týmto hlasovaním tak demonštrovali absolútnu jednotu. Väčšinu poslancov opozície hlasovacie zariadenie vykázalo ako neprítomných, 11 poslancov HZDS a SNS sa zdržalo, proti hlasoval I. Hudec (HZDS). Podľa poslanca J. Bindera (HZDS) hnutie zákon nepodporilo, lebo neboli zohľadnené jeho legislatívne pripomienky. Slovensko nemá hlavu štátu od marca minulého roka, keď prezidentský stolec opustil Michal Kováč. Odvtedy sa parlament neúspešne pokúšal zvoliť nového prezidenta. Ešte za bývalej Mečiarovej vlády materské strany SDK a SMK dvakrát iniciovali petičnú akciu o priamej voľbe hlavy štátu. Bývalá vládna koalícia však nebola politicky naklonená zvoleniu prezidenta občanmi. Mečiarovo zoskupenie predložilo ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta do NR SR až po parlamentných voľbách, keď už bolo viac-menej zrejmé, že HZDS a SNS skončia v opozícii a iniciatívu preberie nové vládne zoskupenie.
Podľa schváleného zákona kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov parlamentu alebo občania na základe petície s 15 tisíc podpismi. Kandidát musí najneskôr v deň voľby dosiahnuť vek 40 rokov. Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak žiaden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb, do ktorého postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet platných hlasov. V druhom kole je zvolený ten kandidát, ktorý získal najvyšší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Ak sa uchádza o funkciu prezidenta iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje. Za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov. Udelenie amnestie prezidentom musí podľa zákona podpísať aj premiér. Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením päťročného volebného obdobia o. i. ľudovým hlasovaním. Takéto hlasovanie môže iniciovať parlament uznesením, ktoré však musí podporiť 90 poslancov zo 150-členného zákonodarného zboru. Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie hlasovala v ľudovom hlasovaní nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Na prijatie zákona vráteného prezidentom na opätovné prerokovanie v NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (to znamená najmenej 76 poslancov zo 150 - pozn. red.).
Pozorovatelia sa domnievajú, že v ústavnom zákone sa presnejšie vymedzili prezidentské právomoci v parlamentnej forme vlády. Podľa názoru niektorých opozičných poslancov kompetencie prezidenta by mali byť väčšie vzhľadom na to, že bude priamo volený občanmi. "Silná osobnosť s priamym mandátom občanov bude zásadným spôsobom ovplyvňovať verejný život štátu i keby jej právomoci boli nulové," povedal jeden z predkladateľov tejto legislatívnej predlohy poslanec I. Šimko (SDK). Premiér M. Dzurinda ocenil hlasovanie poslancov, ktorým sa demonštrovala nielen jednota koalície, ale "znamená aj omnoho viac". Podľa neho schválenie ústavného zákona a následné zvolenie hlavy štátu bude významným signálom pre krajiny EÚ o politickej stabilite na Slovensku.
