Emancipuška chodí ako našuchorená sliepka a pospevuje si: Cip cip, cipulienka. Emancipovaná žena, to je niečo, čo neodpustí žene nijaký muž. Rôzne magazíny, kurzy i organizácie vtĺkajú našim ženám veľa o emancipácii a potom vznikajú napríklad takéto monštrá: žena, ktorá fajčí, pije, kľaje, a keď vám na vlastnom fáre skríži cestu, vychrlí na vás tie najsprostejšie nadávky. Poviete si, že to nie je nijaká emancipácia, iba prebranie chlapskej vulgárnosti lepšou polovičkou ľudstva. Existuje však aj ušľachtilejšia, kultivovanejšia forma emancipušky. Pestovaná panička s vlastnou firmou, vlastným šoférom, prípadne nevlastným milencom. Ale pod jej fasádou suverenity neodvolateľne počujete známy zvuk: cip - cip... A potom sa stretnete s obyčajnou ženskou, ktorá si napriek trendom dovolí byť nenamejkapovaná, a vy užasnuto vidíte jednu normálnu, sebavedomú, jemnú a príjemnú, nežnú, múdru, silnú ženu, ktorá je taká svoja a sebavedomá, že určite v živote nepočula to cudzie slovo emancipácia.