"Nedávno som videl Bertolucciho film Malý Buddha, a tak som bol zvedavý, ako podobnú tému spracuje Scorsese. Kým v prvom prípade bola primárna hraná dimenzia, v tomto filme dominovala faktografická rovina tak vo výbere ľudí, ako aj prostredia. V každom prípade ma teší, že tieto témy idú, že režiséri sa do nich púšťajú, čo je ohromné, pretože človek dnes potrebuje práve toto - istý nový duchovný rozmer," povedal režisér Vlado Balco v stredu bezprostredne po slávnostnej premiére amerického filmu Martina Scorseseho Kundun v Dome kultúry Zrkadlový háj. Premiérovanie významných filmov v tomto prostredí, ktoré sa vďaka invenčnej a koncepčnej osobnosti riaditeľa Kultúrnych zariadení Petržalky Ladislava Snopka aj napriek panelákovému petržalskému megasídliskovému Kainovmu znameniu stáva ďalšou bratislavskou kultovou kultúrnou oázou, je už pomaly tradíciou. Kundun, príbeh štrnásteho tibetského dalajlámu, ju obohatil o ďalšiu dimenziu. Ako zdôraznil v príhovore L. Snopko, "je to film výnimočný nielen vďaka jeho tvorcom, ale najmä vďaka príbehu človeka, ktorý patrí k najväčším morálnym autoritám nášho storočia. Je to súčasne príbeh otvárajúci problematiku ľudských práv. Od čínskej okupácie Tibetu na konci päťdesiatych rokov nemajú Tibeťania právo na slobodu prejavu, zhromažďovania a vierovyznania a pri represiách zahynula už vyše šestina jeho obyvateľov". Nielen symbolickým potvrdením tejto dimenzie bola aj prítomnosť zástupcov nezávislého nepolitického hnutia na ochranu ľudských práv Amnesty International, ktoré sa spolu so spoločnosťami ITA Slovakia a Warner Music podieľalo na organizácii slávnostného večera. "Je to dielo, ktoré súvisí s uplatňovaním ľudských práv a som rada, že aj ostatní boli naklonení myšlienke ich pripomenutia v súvislosti s týmto filmom aj pomocou našich letáčikov," povedala predstaviteľka Amnesty International Ingrid Králová. "Treba, aby diváci ovládali background, poznali súvislosti, o ktorých film hovorí."
ALEXANDER BALOGH
