WASHINGTON (ČTK, TASR) - Americké stíhačky, ktoré hliadkovali nad severnou bezletovou zónou v Iraku, včera ostreľovali protilietadlové radary irackej armády, ktoré sa na ne zameriavali. Oznámil to hovorca amerického ministerstva obrany s tým, že šlo o dva samostatné prípady a že všetky americké lietadlá sa v poriadku vrátili na základňu. Podľa hovorcu odpálila hliadkujúca stíhačka F-16 protiradarovú strelu HARM na iracký radar, ktorý ju zameral, v druhom prípade lietadlo F-15 vyslalo riadenú strelu na predpokladané stanovište protilietadlových rakiet. K incidentom došlo severne od mesta Mosul. Už štvrtý deň za sebou takto dochádza ku konfrontácii medzi irackou protilietadlovou obranou a spojeneckými lietadlami, ktoré kontrolujú dodržiavanie bezletových zón. Tie vyhlásili západní spojenci na juhu a severe krajiny po vojne v Perzskom zálive na ochranu kurdskej a šíitskej menšiny.
Bagdad ich dlho mlčky dodržiaval, po decembrových americko-britských náletoch ich však neuznáva a snaží sa drobnými provokáciami spojencov kompromitovať predovšetkým v očiach ostatných moslimov. Bagdad včera oznámil, že akékoľvek riešenie krízy týkajúcej sa odzbrojenia Iraku by malo zahŕňať úplné odvolanie 8 rokov platných sankcií a odškodné za protiiracké agresie od ukončenia vojny v Perzskom zálive v roku 1991.
"Máme taký názor, že by embargo proti Iraku malo byť čo najskôr úplne zrušené," vyjadril sa hovorca irackej vlády na otázky novinárov po včerajšom stretnutí Husajna s jeho poradcami. Vo vyhlásení hovorcu nebolo ani slovo o francúzskom návrhu, ktorý bol predložený BR OSN a týkal sa zmiernenia ropného embarga. Zdá sa však, že Bagdad k tejto iniciatíve Paríža priložil svoje vlastné, oveľa náročnejšie požiadavky. Irak je napríklad maximálne nespokojný s tým, že musí platiť náklady humanitného programu, realizovanného v rámci dohody Ropa za potraviny.
