m Vyslancom OSN pre ľudské práva v Juhoslávii ste necelý rok. Pred začiatkom tejto zimy sa hovorilo o humanitárnej katastrofe, o tom, že ak sa v Kosove neskončia boje, mnohí kosovskí Albánci zimu neprežijú. Boje však pokračujú ďalej. Aká je tam humanitárna situácia dnes?

"Humanitárna situácia v celej bývalej Juhoslávii je zlá. Ale utečenci v Kosove, ktorí boli v horách, sú sčasti doma, sčasti pod nejakou inou strechou. Humanitárnou katastrofou samou osebe sú dva milióny ľudí, ktorí bývajú niekde inde, než bývať majú, po celej Juhoslávii. Myslím si, že tento rok bude úplne kľúčový, pretože buď sa všetky tie stratégie návratu utečencov v Bosne a Chorvátsku podarí pohnúť vpred, alebo budeme stáť pred úplne inou úlohou - ako zaistiť, aby sa títo ľudia mohli usídliť tam, kde sú, čo bude rovnako ťažká úloha, pretože je tu komplikovaný problém majetku."

m Situácia v Kosove je navonok neprehľadná. Napriek sľubom juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý bol pod tlakom útoku NATO, boje pokračujú...

"Tie boje pokračujú, pretože Kosovská oslobodzovacia armáda žiadne prímerie nerešpektuje, obsadzuje dediny a mestá a snaží sa o to, aby bola uznaná nie ako guerilla, ale ako bojujúca strana. Až sa roztopia snehy, bude potrebné to najhlavnejšie, čo malo byť - dohoda medzi Albáncami a Belehradom. Je veľmi málo pravdepodobné, že bude, pretože kosovskí Albánci trvajú na tom, že treba stanoviť, čo bude na konci prechodného obdobia (podľa posledného návrhu amerického vyjednávača Christophera Hilla by sa mal konečný štatút Kosova riešiť až po trojročnom stabilizačnom období - pozn. aut.) - či referendum o nezávislosti, alebo rovno nezávislosť - čo je, samozrejme, celkom neprijateľné pre Belehrad. Ale zatiaľ je nezávislosť Kosova neprijateľná pre medzinárodné spoločenstvo."

m Nie je teda prijateľná ani teraz a nebude ani o tie tri roky...

"Celé riešenie na Balkáne bolo postavené na princípe, že sa nebudú meniť hranice podľa etnických princípov. Vďaka tomu nebola rozdelená Bosna, bolo vyhnaných niekoľko tisíc Srbov z Krajiny zo Slavónska, aby sa nemenili hranice Chorvátska. Ak sa tento princíp poruší v prípade Kosova, tak to je koniec, pretože potom už nič nebude brániť v tom, aby sa Republika srbská pripojila k Srbsku, aby sa chorvátska Hercegovina pripojila k Chorvátsku. Albánci chcú nezávislosť a zjednotenie všetkých Albáncov a vôbec im neprekáža, keď Srbi a Chorváti vyhlásia, že majú tiež právo na zjednotenie: Tak nech sa zjednotia!"

m Nemáte pocit, že medzinárodné spoločenstvo v prípade Kosova zlyhalo podobne ako v Bosne? Že malo urobiť viac?

"Nepovedal by som, že zlyhalo. Povedal by som, že medzinárodné spoločenstvo je stále o krok pozadu za udalosťami miesto toho, aby bolo pred nimi. Medzinárodné spoločenstvo zlyhalo pri rozdeľovaní Juhoslávie, pretože nebolo schopné dodržať ani princípy, na ktorých sa dohodlo. Že uzná iba dohodnuté rozhodnutia. To bolo zrušené tzv. salámovou taktikou - uznaním Chorvátska a Slovinska bez ohľadu na to, čo sa bude diať v Bosne. Oni vedeli, že uznanie Chorvátska znamená vyhodiť do vzduchu Bosnu... Američania sa z toho stiahli, v podstate znechutení tým, ako sa správa Európa - a tam sa to začalo. Návrat Američanov umožnil ukončiť vojnu v Bosne, ale v omnoho horšej situácii - došlo ku všetkým tragédiám a masakrom, ku ktorým nemuselo dôjsť, keby rovnakým spôsobom ako v Daytone (mierová konferencia v roku 1995 tu ukončila vojnu v Bosne - pozn. aut.) zakročilo v decembri 1991 alebo začiatkom roku 1992. Dnes vám kosovskí Albánci povedia, že oni po zrušení autonómie v roku 1989 bojovali nenásilným spôsobom a každý sa na nich vykašľal. Teraz hovoria, že odkedy sa bojuje, svet sa o to začal zaujímať. To je jedno poučenie z Daytonu a druhé je, že keď budú bojovať a bude uzavretá nejaká dohoda, tak tá dohoda tiež uzná to, čo dobyli."

m Po svojej ceste do Kosova v septembri 1998 ste povedali, že Kosovo by malo byť vyriešené na konferencii daytonského typu, na ktorej by boli zúčastnené strany nútené dospieť k dohode.

"Domnievam sa, že nič iné nezostáva, iba takéto riešenie, pretože keď tam medzinárodné spoločenstvo raz vniklo, nemôže len tak odísť. Ale ak chcie niečo robiť, musí to robiť dôsledne."

m Myslíte si, že by sa malo rokovať i s UCK?

"To je to, o čo sa UCK od začiatku snaží. Pri poslednom únose juhoslovanských vojakov im nešlo o vojakov, ale o to, aby sa s nimi rokovalo."

m Vy sám ste mali s UCK konflikt - označili ste ich za maoistov, hodžistov. To nebolo diplomatické.

"Oni aj vedia, čo sú. Nejaké štyri strany spojené s UCK ma označili za personu non grata pre albánsky národ. Bol som práve v Prištine a (hovorca UCK Adem) Demači i (umiernený vodca kosovských Albáncov Ibrahim) Rugova sa len usmievali. To nie je môj problém, to je problém situácie, ktorá tam je. To sa citovo dotýka niektorých bojovníkov za ľudské práva, ale vôbec nie kosovských Albáncov. Demači sa veľmi smial a hovoril - Enver (Hodža, komunistický vodca Albánska, ktorý ho doviedol do izolácie - pozn. aut.) bol jediný, kto nám Albáncom pomáhal. To, že je mafia, to, že je pol milióna kosovských Albáncov po Európe normálne zdaňovaných a z tých peňazí sa kupujú uniformy a zbrane pre UCK, to nikto nemôže popierať."

m Čo by mohol byť taký reálny krok v najbližšom čase? Vyrieši niečo napríklad letecký útok NATO, o ktorom sa hovorilo pred začiatkom zimy?

"Čo by ste chceli bombardovať?"

m Ako ich prinútiť k rokovaniam?

"Ale koho?"

m Obe strany konfliktu - srbskú a albánsku.

"Ja viem, ale koho by ste bombardovali, aby ste prinútili obe strany k rokovaniam. Tá hrozba bombardovania - každý predsa vedel, že žiadne bombardovanie nebude. To vedel (americký vyslanec Richard) Holbrooke i (juhoslovanský prezident Slobodan) Miloševič, že žiadne bombardovanie nebude. Miloševič mohol ustúpiť pokojne o týždeň neskôr..."

m Čo by teda mohlo priniesť nejakú zmenu? Vojenská porážka UCK?

"Ja neviem. Zmenu môže priniesť len to, že sa medzinárodné spoločenstvo bude schopné dohodnúť na jasnom politickom cieli - buď chceme, aby Kosovo zostalo súčasťou Srbska, a potom musí medzinárodné spoločenstvo použiť také prostriedky, ktoré zabránia tomu, aby srbská armáda i UCK mohli bojovať a obsadzovať mestá a dediny. Potom nastupuje protektorát - nič iné. Budovanie občianskej spoločnosti tak dlho, až bude natoľko zakotvená, aby nikto nemohol zdvihnúť zbrane."

m Niečo ako misia SFOR v Bosne?

"No, to je podobné, však?"

m Myslíte si, že overovacia misia OBSE má zmysel?

"Majú overovať dohodu, ale tá zatiaľ nie je. Ale už vytvorili extrakčnú silu v Macedónsku - formálne na to, aby stiahli z Kosova ohrozených verifikátorov. Nech tomu budú hovoriť akokoľvek, pôjde o inváziu do Kosova. Len čo urobia inváziu, už to nebude tak, že pozbierajú niektorých verifikátorov, ale budú musieť urobiť i niečo iné. Pravdepodobne i bojovať proti niekomu. Treba domyslieť do konca, čo tam kto chce robiť."

m Nebola by riešením zmena v Belehrade. Nečaká sa tak trochu na to na Západe?

"Myslím si, že opak je pravda. Riešenie Kosova len umožní zmenu v Belehrade. V tejto chvíli sa tam ani na akademickej pôde nedá o Kosove vôbec diskutovať. Vuk Draškovič, ktorý viedol (opozičnú) koalíciu Zajedno, dnes hovorí - ak by Miloševič zradil, pôjdem na čele miliónov Srbov oslobodiť Kosovo. Nemôžem zradiť Kosovo, nemôžem zradiť Ježiša Krista. Je to úplne emotívna záležitosť. Zmena režimu v Belehrade v tomto zmysle neznamená nič."

BAŠA JAVŮRKOVÁ