právomoci voliť hlavu štátu na pôde parlamentu, malo určite viac príčin, kde neschopnosť bývalej NR SR dohodnúť sa na prezidentovi po M. Kováčovi patrila medzi dôležité akceleračné motívy tohto procesu zmeny. Takisto skutočnosť, že ani ústavná väčšina po posledných voľbách nebola schopná nájsť meno, za ktoré by hlasovalo 90 poslancov, mala dôležité miesto pri včerajšom rozhodnutí. Určite však najviac zavážil fakt, že vôľu voliť prezidenta priamo dlhodobo prejavovala väčšina obyvateľov Slovenska, hoci ich motivácia mala určite rozličné korene (obavy z neprijateľného politického kandidáta nevynímajúc).
Proces schvaľovania ústavného zákona sprevádzali viaceré konflikty a napätia predovšetkým vnútri SDK, inšpirované neveľmi šťastným záväzkom štyroch koaličných strán v koaličnej zmluve, ktorou získal košický primátor a predseda SOP R. Schuster bianco šek do svojej prezidentskej kampane. Či to jeho strana unesie, nevedno - Damoklov meč visí nad SOP pri akomkoľvek výsledku priamych volieb. Jednoduchá nie je ani situácia kresťanských demokratov, najviac nespokojných
s koaličným záväzkom - a od nominácie druhého tábora závisí, pri kom budú zatínať zuby intenzívnejšie.
Odvčera občania vedia, že ak chcú niekoho iného, ako sú doteraz spomínaní politici, schopní získať pätnásťčlennú podporu v NR SR, musia vyvinúť úsilie pri získavaní 15 tisíc podpisov svojich spoluobčanov - a avizovaná kandidatúra predstaviteľov bývalého režimu, navyše s vysokou podporou verejnosti, im túto skúšku neuľahčuje. Ak však chcú mať hlavu štátu s vysokým kreditom a dôverou verejnosti, musia pre to aj niečo urobiť vrátane zodpovednosti za svoje rozhodnutie.
Jedno je isté - právo voliť prezidenta majú občania a tí určia, kto bude hlavou štátu na najbližších päť rokov. Prípadne potvrdia, že na mylné rozhodnutie nemusíme mať ani poslancov, vystačíme si sami.
RÓBERT KOTIAN
