Najdôležitejšou zmenou ústavného zákona (predložili ho poslanci P. Kresák, I. Šimko, L. Orosz a L. Mészáros) je zmena voľby prezidenta - doteraz hlavu štátu volili poslanci Národnej rady SR, po prijatí ústavného zákona budú prezidenta voliť občania v priamych voľbách na päť rokov. Na prezidenta môže kandidovať občan SR voliteľný do NR SR starší ako 40 rokov. Na tomto sa zhodli aj poslanci, aj vláda, ktorá prijala stanovisko k tomuto návrhu.
Kandidáta na prezidenta podľa prijatého zákona navrhuje najmenej pätnásť poslancov NR SR, čo bolo návrhom poslancov (vláda navrhovala osem poslancov). Kandidáta na prezidenta môžu navrhnúť aj občania petíciou - podľa poslaneckého návrhu aj vládneho stanoviska je potrebných najmenej 15 tisíc občanov. Návrhy na kandidátov sa odovzdávajú predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb, aby sa vyšlo v ústrety petičným akciám (navrhovalo sa aj 30 dní). Vláda aj poslanci sa zhodli na tom, že za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov všetkých oprávnených voličov (teda všetkých občanov s volebným právom, nielen zúčastnených, čo by pre úspech v prvom kole znamenalo získať asi dva milióny hlasov občanov - motivácia predkladateľov obavami, aby sa medzi sebou "nevybili" potenciálni kandidáti jednej časti spoločnosti a prezidentom by sa tak stal kandidát dnešnej opozície, je zjavná). Do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti a v ňom postačí na zvolenie najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Ak jeden z dvoch úspešných kandidátov prvého kola prestane byť voliteľný v kole druhom alebo sa kandidatúry vzdá, takéhoto kandidáta nahradí kandidát s ďalším najvyšším počtom hlasov. Ak sa uchádza o funkciu prezidenta iba jeden kandidát, vo voľbách sa o ňom hlasuje a je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov.
Prezident sa môže svojej funkcie kedykoľvek vzdať, jeho funkčné obdobie sa končí dňom doručenia písomného oznámenia rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu. Pred uplynutím volebného obdobia možno prezidenta odvolať ľudovým hlasovaním na základe uznesenia NR SR prijatého trojpätinovou väčšinou poslancov NR SR. Ak za odvolanie prezidenta hlasuje nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, prezident je odvolaný. Ak však prezident nie je odvolaný, do tridsiatich dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania rozpustí NR SR a jemu začína plynúť nové päťročné volebné obdobie. Na rozdiel od minulosti má prezident skladať sľub nie do rúk predsedu NR SR, ale predsedu Ústavného súdu.
Podľa ústavného zákona sa menia aj právomoci prezidenta - prezident má podľa ústavného zákona nové právo rozpustiť NR SR aj v prípade, ak sa do troch mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda SR spojila vyslovenie dôvery, či vtedy, ak NR SR nebola v období dlhšom ako tri mesiace spôsobilá sa uznášať, hoci jej zasadanie nebolo prerušené. Národnú radu však prezident nebude môcť odvolať počas posledných šiestich mesiacov svojho funkčného obdobia. Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo vlastizradu, o podaní na Ústavný súd rozhoduje
NR SR trojpätinovou väčšinou. Odsudzujúce rozhodnutie pléna ÚS znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti ju opätovne získať.
O niektoré právomoci prezident však podľa návrhu ústavného zákona aj prichádza - napríklad nebude môcť vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie ústavné zákony. Právomoci prezidenta sú oklieštené aj v prípade vyhlasovania amnestie či právomocí hlavného veliteľa ozbrojených síl - ústavný zákon ich podmieňuje podpisom predsedu vlády alebo príslušného ministra a za rozhodnutie prezidenta v takých prípadoch zodpovedá vláda SR.
Podrobnosti o voľbe a odvolaní prezidenta ustanoví zákon, ktorý ešte musí NR SR schváliť. (r)
