prebieha viac-menej impeachment prezidenta. Jacques Santer, prezident Európskej komisie, a jeho 19 kolegov-komisárov čaká na vyjadrenie nedôvery v Európskom parlamente (EP). V novej Európe s jednotnou menou sa bojuje o ustanovenie demokratickej kontroly nad rodiacim sa federálnym štátom. Aký rozdiel oproti Washingtonu, kde je ústredná téma veľmi vzdialená starostiam bežných Američanov.

Nikto nepopiera, že Senát USA je orgán s oveľa väčšou mocou, silnejšou demokratickou tradíciou než EP (ktorý nebol až do 80. rokov ani priamo volený). Čo však človeku priam udrie do očí, to sú trendy - lebo zatiaľ čo americký systém smeruje k paralýze a neangažovanosti (a počet Američanov, ktorí sa vôbec obťažujú voliť, klesá z polovice na tretinu národa), paneurópska federálna demokracia bojuje o svoj zrod. Nestojí a nepadá s výsledkom hlasovania v Štrasburgu. Prezident komisie Jacques Santer si takmer naisto odkrúti zvyšný rok svojho obdobia, hoci možno bude nútený obetovať zopár komisárov. Rovnako ako v americkom Senáte, dvojtretinová väčšina,

potrebná na zosadenie prezidenta, skrátka nie je poruke. V Európskom spoločenstve sa však deje čosi významné. Legislatíva, ktorá získala demokratickú legitímnosť iba pred desaťročím, sa teraz pokúša ovládnuť dosadzovanú byrokraciu v Brusseli. Či už EP túto bitku vyhrá, alebo prehrá, je pravdepodobné, že vyhrá vojnu, lebo oveľa integrovanejšia Európa, ktorá vzniká vytvorením jednotnej meny, POTREBUJE demokratickejšie inštitúcie. Odhliadnuc od EP, ktorý sa cíti dôležitý, na povrch začínajú prenikať plány na demokratizáciu zvyšku bruselskej mašinérie. Bývalý predseda komisie Jacques Delors napríklad nalieha, aby sa všetky socialistické strany v Európskom parlamente postavili za jediného kandidáta na prezidentúru v Európskej komisii v júnových voľbách, čo by mu dodalo demokratickú legitímnosť, akej sa netešil ani jeden z jeho predchodcov. A hoci spočiatku by to záviselo od dohody medzi socialistami v Štrasburgu a rôznymi európskymi hlavnými mestami, vznikla by tak tradícia, ktorú by v budúcnosti nebolo možné ignorovať. Takýmto postupom sa sformovala federálna demokracia USA: niekoľko štátov sa napríklad rozhodlo zvoliť si senátorov, namiesto toho, aby ich vymenovali, čo hneď vytvorilo ohromný tlak, aby sa volil celý Senát. Nejakú chvíľu to potrvá, ale Európa sa uberá rovnakou cestou. Demokracia a federálny systém v USA prechádzajú veľmi ťažkým obdobím.

GWYNNE DYER, Londýn

(Autor je historik a publicista)