ako rok predtým. Je to už tretí mesiac po sebe, čo stavebníctvo zaznamenáva pokles produkcie, druhý mesiac, keď je tento pokles vyšší ako 20 %. "Vývoj súvisel hlavne so znížením štátnych zákaziek a všeobecne vysokou platobnou neschopnosťou. Prejavilo sa to predovšetkým vo verejnom sektore, ktorého stavebná činnosť sa oproti novembru 1997 znížila o 50,6 %," skonštatoval Štatistický úrad. V súkromnom sektore pritom objem stavebných prác medziročne klesol o 17,9 %.
Takýto negatívny vývoj stavebníctva však bude zrejme pokračovať aj naďalej. S rastom produkcie počítalo v decembri 9 % a v januári až marci iba 6 % podnikov. S poklesom však počíta v decembri až 68 % a v januári až marci 71 %. Zvyšok počíta s nezmenenými hodnotami produkcie. Stavebníci sú pesimistami aj pri celkových očakávaniach, aký bude dopyt po ich službách. Iba dve percentá rátajú s rastom dopytu na domácom trhu a nikto nepočíta so zvyšovaním dopytu v zahraničí. S poklesom dopytu na domácom trhu pritom ráta až 66 % podnikov, na zahraničnom 34 %.
Tieto trendy sa musia logicky prejaviť aj na zamestnanosti. V decembri sa zamestnanosť zvýšila iba v jednom zo sto podnikov, klesla v 77 %. Na prvý štvrťrok roka 1999 pritom s rastom zamestnanosti očakáva tiež len 1 % firiem, 82 % počíta skôr s prepúšťaním.
Za hlavné bariéry vyššieho rastu stavebnej produkcie považujú respondenti nízky dopyt, konkurenciu, finančné náklady (napríklad úroky), poveternostné vplyvy a iné dôvody (napríklad insolventnosť odberateľov). Pesimizmus v očakávaniach musia napĺňať predovšetkým pokračujúce reštrikcie výdavkov štátu. Ide napríklad o zmrazenie výdavkov na diaľnice, kde sa počíta iba so splácaním úverov a len minimálnym stavaním. Optimisticky zatiaľ nevyznieva ani plán vlády na oživenie bytovej výstavby. Štátny fond rozvoja bývania je prakticky na dne a do budúcnosti sa ani neráta s jeho prílišným dotovaním. Štát sa chce skôr zamerať na dotáciu úrokov pri hypotékach. Kedy sa však urobia úpravy v Občianskom zákonníku nevyhnutné na rozbeh bytovej výstavby (práva na vysťahovanie neplatičov) je zatiaľ otázne.
Šokujúce sú najmä údaje o platobnej neschopnosti. V prvotnej platobnej neschopnosti boli v novembri 4 % podnikov, v druhotnej však až 76 % podnikov. To je spolu 80 % podnikov, ktoré už nie sú schopné uhrádzať svoje záväzky. Len za november tak medzi platobne neschopné spadlo 19 % stavebných podnikov. K výraznejšiemu zlepšeniu tejto situácie zrejme ani nedôjde, lebo v platobnej neschopnosti by malo v prvom štvrťroku podľa prieskumov ŠÚ SR ostať 79 % podnikov.
