F. Kovár, D. Tarageľ, K. Orbanová, I. Gogál, I. Letko, H. Húsková a ďalší * Premiéra na STV 1: 11. januára 1999
"Čo ste robili v piatok medzi osemnástou a dvadsiatou druhou hodinou?" Veta, ktorá neomylne identifikuje žáner. Vyšetrujúci kapitán (M. Geišberg) spolu so svojím kolegom-poručíkom (M. Landl) ňou nekompromisne načiera do hlbín duší potenciálnych vrahov inžinierky Margity Kolesárovej (S. Valentová). Každý je podozrivý, každý mal motív vražedných pohnútok. Nitky sa zbiehajú do finále, pri ktorom mladý kariérista Peter (M. Mikulčík), potácajúci sa cez šedivý tieň svojich depresií, prináša korunného svedka - kameru. Tá podáva svedectvo o samovražde v priamom prenose. Dvadsať kubíkov vzduchu usmrtilo niekdajší nomenklatúrny káder, ktorý sa po "nežnej" pohotovo zorientoval a stal sa šéfom istého oddelenia. Koniec starej dievky, ktorá si lieči citové komplexy z minulosti a hľadá lásku v náručí mladého muža, alebo skon "harpye", ktorá "dusí" svojich podriadených, aby prezentovala falošnú morálku na pracovisku? Vysvetlení je niekoľko. Alebo - ako na záver hovorí Peter svojej nastávajúcej manželke Darine - "Ja nič neviem…"
Detektívka nie je v pôvodnej slovenskej televíznej tvorbe bežným žánrom. Možno i preto sa režisér P. Haspra pokúsil o nekonvenčnejší prístup. Napätie nevyvolával prostredníctvom dramatických scén pri výsluchoch, skôr sa spúšťal cez čiastkové psychologické sondy do vnútra podozrivých. Labyrinty svedomia i vedomie väčšej či menšej účasti na samovražde robí z nich podivuhodné panoptikum ľudí odkrývajúcich svoj svet. Katalyzátormi ich "odhaľovania" sú, samozrejme, vyšetrovatelia. Rozdielne výrazové herectvo i fyzický kontrapunkt M. Geišberga a M. Landla vytvárajú zaujímavé situácie, ktoré zneisťujú podozrivých. Zdá sa, že práve práca s hercami je najsilnejšou devízou inscenácie. Hrá sa s chuťou, až na malé výnimky, bez dramatického pátosu - ba dalo by sa povedať, že až s civilným rozmerom. Detektívka sa netvári, že chce obsadiť "dürrenmattovské" priestory. Zároveň však nesie v sebe viac ako len samotný proces vyšetrovania. Vzdialený politický akcent, nevtieravý etický rozmer, psychologické exkurzy, dobré herecké obsadenie. Výsledok? Inscenácia, počas ktorej sa hodinu a pol nenudíte. Čo možno žiadať viac? ĽUDO PETRÁNSKY ml.
