"Prezident Nazarbajev sa rád prezentuje ako dôstojný partner západných lídrov a investorov. Ale spôsob, akým jeho vláda ‘zatočila‘ s touto kampaňou, nenecháva miesto pre ilúzie o tom, akým typom lídra Nazarbajev v skutočnosti je." Citácia zo stanoviska americkej organizácie Human Rights Watch nie je voči vodcovi 16-miliónovej stredoázijskej krajiny bohatej na ropu a plyn láskavá. Jeho imidž dostal na medzinárodnom poli vážnu trhlinu už pred nedeľňajšími voľbami - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vopred oznámila, že voľby, v ktorých sa prezident Nursultan Nazarbajev (na snímke REUTERS) opäť nechal potvrdiť vo funkcii, nie sú podľa jej noriem právoplatné.
"Dnes je to po prvý raz v histórii Kazachstanu, keď ľudia zvolia prezidenta v (…) slobodných a čestných voľbách," tvrdil naopak Nazarbajev novinárom. 58-ročný prvý prezident nezávislého Kazachstanu vypísal voľby narýchlo na sklonku minulého roka a prípadní opoziční kandidáti dostali len dva mesiace na vedenie kampane. Jediný schopný Nazarbajevov súper, bývalý premiér Akežan Kažegeľdin bol z volieb vylúčený, údajne pre administratívne nezrovnalosti. Kazachovia (ktorí, mimochodom, tvoria menšiu časť obyvateľov v mnohoetnickej bývalej sovietskej republike) volili dosiaľ svojho prezidenta len raz v roku 1991, keď bol Nazarbajev jediným kandidátom. V kontrovernom referende v roku 1995 si nechal odsúhlasiť zmenu ústavy, vraj podľa francúzskeho vzoru, ktorá však priniesla predovšetkým prezidentský systém so širokými právomocami prezidenta. Pôvodne sľuboval vypísať nové voľby hlavy štátu ešte v tom istom roku, referendum však predĺžilo jeho funkčné obdobie až do roku 2000.
Nazarbajev si je istý svojou popularitou - v krajine sú (v porovnaní s Ruskom) pomerne stabilné pomery, navyše prezident tu zaviedol trhovú ekonomiku a, čo je dôležité, na zásoby ropy a plynu sa mu podarilo nalákať západných investorov, ktorí prisľúbili miliardové finančné injekcie do miestnych projektov. Ako asi sa investori postavia k faktu, že v krajine prebehli voľby, ktoré boli podľa medzinárodných noriem neplatné? I v tomto prípade, ako to už chodí, zrejme zaváži pragmatická stránka. Kazachstan má jednoducho potenciál, ktorý jeho prezidentovi umožňuje "vyskakovať" trochu vyššie než jeho susedom. Nazarbajev sa netají názorom, že jeho krajina potrebuje viac ako demokraciu a ľudské práva osvieteného vodcu a pevnú ruku. V minulosti spôsobil rozruch jeho nápad vytvoriť Euroázijskú úniu, zväz niektorých štátov bývalého ZSSR s jedným parlamentom, občianstvom a menou, v ktorom by dominovalo partnerstvo Kazachstanu a Ruska. Vlani navrhoval spoločnú ekonomickú zónu svojej krajiny s Ruskom, Bieloruskom a Kirigizskom. "Veľmocenské" postavenie sa mu podarilo upevniť zatiaľ v susednom Kirgizsku - typicky orientálnou metódou, totiž sobášom svojej dcéry Alije so synom kirgizského prezidenta Aidarom Akajevom. Rusko, dôležitý partner i konkurent Kazachstanu, sa na nápady Nazarbajeva muselo dívať s istým rešpektom. Pre jeho nerastné bohatsvo i fakt, že v Kazachstane je napríklad Bajkonur, odkiaľ dodnes štartujú ruské vesmírne rakety. USA musia Nazarbajeva rešpektovať tiež: Kazachstan je kľúčovým ohnivkom amerických plánov na ťažbu a dopravu plynu a ropy, kazašského "čierneho zlata" v oblasti Kaspiku.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
