"V príbehoch, čo si rozprávam pre seba, sa pravidlá hry dodržiavajú od prvej chvíle," píše v jednej z poviedok legitímny člen juhoamerického magického realizmu Argentínčan Julio Cortázar (1914-1984). Prostredníctvom nového výberu doteraz na Slovensku nepublikovaných poviedok s názvom Krk čiernej mačky, ktorý zásluhou kvalitnej edície MM pripravilo vydavateľstvo Slovart, sa táto sentencia napĺňa od prvej chvíle - presnejšie, od prvej vety. A nejde len o príbehy, ktoré si autor rozpráva sám pre seba. Cortázarove pravidlá hry sú naozaj presné - vyžadujú však dostatočne vnímavý čitateľský intelekt, ktorý sa orientuje v priestoroch spisovateľovej oslňujúcej fantázie. Julio Cortázar je mág slova. Literárna rafinovanosť mu dovoľuje vyčarovať z často až banálneho námetu text ostro útočiaci dovnútra ľudskej psychiky. Cortázar spočiatku rozohráva svoju literárnu hru celkom nebadane, ba dalo by sa povedať, že takmer až nezáväzne. Jednoducho načrtnutá základná osnova vzbudzuje dojem, že ide o každodenné novinové výstrižky. Odrazu však dej začína akcelerovať a príbehová šachovnica sa začína zapĺňať astronomickým radom. Po zachytení tohto nástupu sa na čitateľa doslova valí tajomná atmosféra hraničiaca až so surrealistickou imagináciou, ale aj iróniou. "Ktovie, ako sa mohlo skončiť, čo sa vlastne ani nezačalo, udialo sa to uprostred a prestalo za neurčitých okolností, vyparilo sa na okraji ďalšej hmly." Jednoducho, človek hneď vie, o čo autorovi ide… Odveké obsiahnutie neznáma je v Cortázarovom prípade balansovaním na pomedzí reálneho a zázračného, medzi viditeľnou a odvrátenou stranou vecí a javov, ktoré hovoria o nezameniteľnej samote ľudského jedinca. Na rozdiel od Gabriela Garcíu Márqueza je Cortázar typickým autorom kozmopolitného veľkomesta, či už je to Buenos Aires alebo Paríž, kde sa natrvalo usadil od roku 1951 ako pracovník UNESCO. Mágia mýtov amazonských pralesov je prekrytá atmosférou veľkomestského folklóru, no šamanské tamtamy Julia Cortázara sa vytrvalo vracajú k pohanským mýtom. Jeho poviedky sú veľkolepým divadlom nostalgie, ktorej dych vyvoláva bližšie neurčité napätie. Prekvapujúci záver fascinuje svojím absurdným rozmerom. Je to hra, ktorej pravidlá sa dodržiavajú od prvej do poslednej chvíle…

ĽUDO PETRÁNSKY ml.