ŽILINA, BRATISLAVA (SME - jf, bd, TASR) - V skorých ranných hodinách včera zomrel vo veku nedožitých 68 rokov po krátkej náhlej chorobe v bratislavskej nemocnici na Kramároch slovenský divadelný a filmový herec Anton Šulík. Posledná rozlúčka s umelcom bude v sobotu 16. januára o 11.00 h na starom cintoríne v Žiline.

Anton Šulík sa narodil 27. marca 1931 v Černovej pri Ružomberku. Po maturite na gymnáziu študoval na odbornej textilnej škole v Ružomberku. Svoje herecké začiatky prežil v Divadle Petra Jilemnického v Žiline a celá jeho herecká kariéra sa neskôr odvíjala v Divadle SNP v Martine, kde bol od roku 1969. Uplatnil sa tu ako popredný herec širokej škály, ktorú pod vedením režisérov M. Pietora, I. Petrovického, Ľ. Vajdičku, S. Párnického či R. Poláka rozšíril a prehĺbil. S martinským divadlom sa rozlúčil v roku 1992, už v dôchodkovom veku, komédiou Limonádový Joe. Jeho kolegovia z Martina na neho myslia. Žiaľ, v dnešnej dobe paradoxov, je s divadlom veľmi zložitá komunikácia, keďže pre veľké ekonomické problémy sú tu vypojené telefóny. Preto martinskú spomienku na Antona Šulíka uverejníme až zajtra.

A. Šulík stvárnil aj desiatky filmových úloh. S Jurajom Jakubiskom v roku 1981 pracoval na filme Nevera po slovensky, s Andrejom Lettrichom nakrútil snímku Otec, s Martinom Hollým rozprávku Soľ nad zlato, s Petrom Solanom Tušenie. Posledné filmové úlohy na Slovensku vznikli zo spolupráce so synom - režisérom Martinom Šulíkom. A. Šulík sa objavil v jeho filmoch Všetko, čo mám rád a Orbis pictus. Vôbec poslednú filmovú rolu si zahral minulý rok v českom filme Vladimíra Michálka Je třeba zabít Sekala. Jednou z jeho posledných divadelných úloh bola rola Gepetta v hre Pinocchio v Bábkovom divadle v Žiline, kde hral aj tatka Dona Juana v inscenácii Don Juan 96. Mnohí Žilinčania si Antona Šulíka pamätajú z nedávneho predvolebného boja o humánnejšiu občiansku spoločnosť na žilinskej balustráde občianskej demokracie, ktorú začalo písať žilinské Bábkové divadlo. Nikita Slovák, dramatik a dramaturg BDŽ, mu v mene všetkých žilinských kolegov napísal na rozlúčku: "Herci vstávajú ráno neradi, ich telo je príliš jemný mechanizmus a srdce ubité z neustáleho rozdávania. Až jedného rána slabúčko zapumpuje naposledy a herec skončí posledný výstup len tak, bez potlesku. A človek má chuť zakričať za ním… Majstre, kam odchádzate bez rozlúčky? Nechávate tu množstvo ľudí, čo Vás mali radi, divákov, kolegov z divadiel, milujúcu rodinu, ľudí, ktorým budete nesmierne chýbať. A takisto aj mne, ujo Šulík. Pamätám si, ako som Vás s nesmelým obdivom pozoroval pri Vašich prechádzkach mestom. Vpredu bežal psík, nádherný boxer, ktorý sa len s námahou prispôsoboval dôstojnému kroku svojho pána. Všetci navôkol Vás zdravili, s láskou, úctou, ale aj so spolupatričnosťou. Vedeli, že v tých filmoch hrá jeden z nás, že jeho postavy cítiť človečinou. Pozvali ste ma na dve deci vínka - mňa, umelecké mláďa - a ja som vtedy roztraseným hlasom sľuboval revanš. Už to nestihneme… Nikdy. Odišiel herec, krásny človek, ktorý svoj zástoj neobmedzil na účinkovanie v Divadle Petra Jilemnického v Žiline a DSNP Martin alebo na desiatky filmových a dabingových postáv. On rozdával všade navôkol, takisto, ako stál na novembrových tribúnach počas zamatovej revolúcie, tak dvíhal hlas počas uplynulých štyroch rokov poznačených nedemokratickými praktikami. S herectvom ste sa rozlúčili postavami tatka Gepetta v Pinocchiovi a Dona Luisa v Donovi Juanovi 96 na doskách Bábkového divadla v Žiline a ja som bol šťastný, že Váš fortieľ vynikol v predstaveniach, ktorých som bol autorom. Tak sa budeme pomaličky lúčiť, ale to najkrajšie z Vás ostane tu medzi nami, vo Vašich filmových a divadelných postavách, v tvárach Vašich synov a v spomienkach Vašich milujúcich kolegov. Zbohom, majstre."

S najmenšími divákmi sa Anton Šulík rozlúčil rozprávkovým kresleným seriálom Majster Éder a jeho škriatok Pumuckle. Daboval ho ešte v lete, spoločne s hercom Vladom Hajdu: "Bol som asi posledný, kto s ním spolupracoval. On nikdy nehovoril o sebe, vždy hovoril len o svojich synoch, vnúčati. Bol na svete na to, aby sa rozdával. Odmalička bol pre mňa stelesnením toho, čo si predstavujem pod pojmom dobrý človek. Takýchto ľudí je vždy na svete málo. Nikdy naňho nezabudnem."