h mier a výmenných devízových kurzov. Nemenej dôležitými faktormi, ktoré podmienili uplatnenie týchto nových nástrojov, boli aj vysoká miera inflácie a strata finančnej kredibility mnohých dlžníkov, najmä štátov. Konečne aj dereglementácia a liberalizácia národných kapitálových trhov prispela k tomuto rozvoju.

Prirodzene, banky pri hľadaní nových finančných inštrumentov na jednej strane chceli poskytnúť nové služby, obmedziac záväzky klientov, na strane druhej však chceli aj vylúčiť svoje zadlženie a to tak, že nové nástroje nie sú zahrnuté v bankovej súvahe. Dvaja najcharakteristickejší reprezentanti tohto sú swap a eurofacility.

SWAPS VÝMENA DEVÍZ ALEBO ÚROKOVÝCH MIER

V polovici 70 rokov sa stretávame na finančných trhoch s týmto nástrojom. Jeho vznik bol spôsobený prísnou devízovou politikou Veľkej Británie a Japonska. V tomto období cudzozemci mohli získať národné meny týchto dvoch štátov len za veľmi ťažkých podmienok.

Od roku 1982 sa realizujú obchody s novým druhom swapu, ktorý je založený na výmenách úrokových mier.

Swap od svojho zrodu zaznamenal veľký rozvoj. Len pre ilustráciu, kým začiatkom roku 1980 objem všetkých transakcií bol odhadovaný len na niekoľko miliárd dolárov, tak na konci roku 1988 už bol odhadovaný na 1,3 trilióna amerických dolárov, z čoho 1 trilión dolárov reprezentovali swapy úrokových mier.

Výhody swapových operácíi spočívajú v tom, že sa možno nimi chrániť proti rizikám na finančných trhoch, ale tiež vymeniť si dlhy a takto znížiť cenu svojho financovania. Súčasne umožňujú swapové operácie aj lepšiu integráciu medzinárodných finančných trhov a to tak, že "spájajú" rôzne finančné nástroje, resp. rôzne devízy. Napríklad v roku 1987 22 % emitovaných obligácií bolo predmetom devízových, resp. úrokových swapov. Pokiaľ ide o národné meny, v ktorých boli emitované obligácie, tak prakticky všetky obligácie vystavené v menej dôležitej národnej mene boli sprevádzané swapom. Napr. 70 % emisií vystavených v austrálskom, resp. novozélandskom doláre boli predmetom swapovej operácie.

1. Princíp operácie

Devízová výmena (devízový swap)

Swap je finančná transakcia, v zmysle ktorej 2 strany, ktoré vopred získali úvery v rôznych menách, sa zaväzujú vymeniť si recipročne splácanie úrokov a istín týchto úverov. Táto vzájomná výmena sa uskutoční v priebehu určitého vopred stanoveného obdobia, najčastejšie je táto perióda od 3 do 10 rokov. Základom sú teda paralelné úvery vykázané v účtovníctve ako záväzok pričom každému úveru zodpovedá zmluva.

Príklad:

A uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 100 miliónov USD s úrokovou mierou 14 % na obdobie 5 rokov splácanou každoročne. B uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 200 miliónov švajčiarskych frankov s úrokovou mierou 7 % splácanou každoročne. A však potrebuje finančné prostriedky v švajčiarskych frankoch a B zasa v amerických dolároch. Potom zmluva o swap uzavretá medzi A a B bude predpokladať splácanie finančného záväzku osobou B namiesto A a to až do výšky pôvodného záväzku A, a to v amerických dolároch. Recipročne A bude splácať namiesto B záväzok vo švajčiarskych frankoch do výšky pôvodného záväzku.

Ekonomicky možno definovať danú operáciu ako úver krížený devízami. Z právneho hľadiska ide o predaj v hotovosti príslušnej meny, ktorý je nasledovaný spätným termínovým nákupom.

Jedny z posledných rozsiahlych devízových swapov boli realizované v r.1981 Svetovou bankou. Táto držala väčšinu svojich finančných zdrojov a zásob v amerických dolároch. Svetová banka však potrebovala získať veľké množstvo určitých európskych národných mien za čo najvýhodnejšieho devízového kurzu. Preto realizovala devízový swap, pričom jej zmluvnými partnermi boli najmä európske podniky, ktoré zasa potrebovali získať americké doláre za čo najvýhodnejších podmienok.

Devízový swap, ktorého predmetom je výmena dlhov vyjadrených v rôznych menách a ktorého istiny tvoria predmet skutočnej výmeny, sa tiež nazýva currency rate swap (CRS).

VÝMENA ÚROKOVÝCH MIER (SWAP ÚROKOVÝCH MIER)

Prostredníctvom zmluvy sa dve strany dohodli vymeniť si vzájomne úroky viažuce sa na ich nevzájomné dlhy vyjadrené v jednej, resp. viacerých fiktívnych pôžičkách (nocionálna pôžička). Operácia je realizovaná bez transferu istín. Z právneho hľadiska je dosť ťažké definovať danú operáciu. Avšak možno ju označiť ako "neistú zmluvu", ktorá spochybňuje vynutiteľnosť záväzkov z nej vyplývajúcich. Základným princípom tohoto druhu swapu je profitovať z rôznorodosti rizika spájaného s rôznymi subjektmi na rôznych finančných trhoch. Swap úrokových mier (Interest rate swap IRS) bol prvýkrát uskutočnený v roku 1982.

Rozlišujeme nasledujúce druhy swapov úrokových mier:

Swap kupónov

V danom prípade si strany vymieňajú úroky s fixnou úrokovou sadzbou proti úrokom s variabilnou úrokovou sadzou vyjadrené v rovnakej devíze. Cieľom každej strany je získať finančné prostriedky za čo najnižšiu cenu.

Príklad:

A je málo rizikovým subjektom, a preto sa teší dobrému renomé a vynikajúcemu ratingu. V dôsledku toho sa môže na obdobie piatich rokov externe financovať, a to za nasledujúcich podmienok. V prípade úveru s variabilnou úrokovou mierou táto je vo výške LIBOR. V prípade úveru s fixnou úrokovou mierou táto je 8 %.

B je rizikovejším subjektom, v dôsledku čoho je finančne penalizovaný tým, že môže získať externé finančné zdroje za nevýhodnejších podmienok. Potom v prípade úverov s variabilnou úrokovou mierou bude musieť zaplatiť úrok vo výške LIBOR + 1/2 % a v prípade úverov s pevnou úrokovou mierou táto bude 10 %.

V tejto etape možno konštatovať, že A a môže externe financovať v každom prípade za výhodnejších podmienok. Za určitých okolností však A môže mať záujem sa financovať na základe variabilnej úrokovej miery a B na základe fixnej úrokovej miery. B je totiž proporcionálne menej finančne sankcionovaný za úvery, ktorých úroková miera je variabilná.V tomto prípade A a B môžu uzavrieť zmluvu o swape.

V prvej fáze B získa pôžičku s variabilnou úrokovou sadzbou LIBOR+1/2 % a A získa pôžičku s fixnou úrokovou sadzbou 8 %.

V druhej fáze si vymenia úrokové miery a to tak, že A bude žiadať fixný úrok vo výške 9 % a B bude zasa požadovať variabilný úrok vo výške LIBOR+1/2 %.

Z finančno-bilančného hľadiska celá operácia bude sa javiť asi takto:

(1) A zaplatí svojim veriteľom 8 % a druhej strane (B) LIBOR+1/2 %. Recipročne však získa od B 9 %. Potom v konečnom dôsledku jej pôžička ju bude stáť LIBOR ([9 %-8 %]- 1/2 %) = LIBOR 1/2 %. Z tohto vyplýva, že ušetrí 1/2 % na pôžičke s variabilným úrokom.

(2) B zaplatí LIBOR + 1/2 % svojim veriteľom a 9 % svojmu zmluvnému partnerovi (A), avšak recipročne získa od A záväzok zaplatiť úrok vo výške LIBOR + 1/2 %. Jej pôžička s fixným úrokom ju bude stáť v skutočnosti 9 %. V dôsledku celej operácie ušetrí 10 %-9 %, t.j. 1 %.

Resumé: Obe strany ušetrili použitím swapovej operácie.

V reálnom živote ponuky alebo protiponuky úrokov swapovej operácie nie sú nikdy vyhlasované s maržou vyplývajúcou z použitia variabilného úroku. Potom teda strana A bude požadovať 8 1/2 %, t.j. 8% fixný úrok a 1/2% z variabilného úroku (LIBOR + 1/2%).

(Pokračovanie nabudúce)

MICHAL MRÁZ

(Autor pracuje ako

advokátsky koncipient)