BRATISLAVA (SITA) - Jedným z kľúčových momentov balíčka ekonomických opatrení, ktorý pripravila vláda na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, je popri znížení rozpočtového schodku a deficitu zahraničného obchodu obmedzenie domácej spotreby. Tento zámer sa má dosiahnuť okrem iného regulovaním miezd predovšetkým v štátnej sfére a dereguláciou cien niektorých komodít. Dereguláciu cien a škrtenie miezd odporúčal slovenskej vláde vo svojej hodnotiacej správe aj Medzinárodný menový fond. Podľa prezidenta Centra na hospodársky rozvoj (CPHR) Eugena Jurzycu pre obmedzenie domácej spotreby vytvára okrem spomínaných opatrení značný priestor aj obmedzenie poskytovania vládnych garancií na úvery, hlavne komerčnej sféry.
Ako pre tlačovú agentúru SITA uviedol, znižovanie domáceho dopytu by sa malo realizovať hlavne cez zvýšenie regulovaných cien a cez poskytovanie výrazne nižšieho objemu vládnych garancií. "Vláda garantovala doteraz úvery v celkovom objeme vyše 100 mld Sk. Toto neúmerne zvyšovalo domáci dopyt, čo sa následne prejavuje rastom miezd," povedal E. Jurzyca na vysvetlenie. V tejto oblasti existuje podľa neho značný priestor pre regulovanie
miezd v súkromnom i štátnom sektore, ktorý by mohol nahradiť administratívnu reguláciu.
Napriek snahe a opatreniam vlády nemožno podľa prezidenta CPHR očakávať na Slovensku v budúcom roku výraznejšie zlepšenie ekonomickej situácie. "Hospodárstvo SR čakajú štrukturálne reformy a tie si vyžiadajú čas. Nemožno očakávať, že riešenie nahromadených problémov sa uskutoční zo dňa na deň," poznamenal. Ako uviedol, doterajšie vývojové trendy slovenskej ekonomiky boli katastrofálne a naďalej neudržateľné a ich "plody" bude SR ešte istý čas zbierať. Z krátkodobého hľadiska to bude teda s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať zhoršenie situácie. Podľa slov E. Jurzycu by bolo prudké zlepšenie sociálne ťažko únosné až neprijateľné, keďže by si to vyžiadalo ešte razantnejšie opatreniaako tie, s ktorými počíta vládny balíček ekonomických opatrení.
Dosiahnutie vládou definovaných cieľov v oblasti hospodárstva bude podľa prezidenta CPHR vo veľkej miere závisieť od toho, do akej miery bude spoločnosť schopná, resp. ochotná akceptovať sprievodné javy reštrukturalizácie ekonomiky. "Spoločnosť nie je počítač a dokáže absorbovať len istú mieru zhoršenia situácie, isté zníženie príjmov," poznamenal. Vláda si stanovila na budúci rok náročné ciele. Počíta s rastom hrubého domáceho produktu vo výške minimálne 3 %, s fiskálnym deficitom maximálne 2 % HDP a infláciou maximálne 9 %. Deficit bežného účtu platobnej bilancie by mal poklesnúť zo súčasných 11 % na 5-6 % HDP, pričom vláda pripúšťa prechodný nárast nezamestnanosti na úroveň 15 až 16 %.
V oblasti vývoja kurzu slovenskej koruny očakáva prezident CPHR skôr jeho oslabenie voči zahraničným menám. Na vývoj kurzu slovenskej koruny bude podľa E. Jurzycu najviac vplývať skutočnosť, ako sa podarí vláde zabezpečiť v budúcnosti prílev dlhodobého zahraničného kapitálu do ekonomiky, vyrovnať sa s prílevom krátkodobého kapitálu a ako sa bude vyvíjať zahraničná zadlženosť.
Keďže slovenská ekonomika stojí pred obnovením ekonomickej transformácie, vláda by sa nemala podľa E. Jurzycu nechať dotlačiť k stanoveniu príliš veľkého počtu presných čísiel týkajúcich sa vývoja hospodárstva. "Tranzitívna ekonomika, akou je aj slovenská, by si nemala stanovovať presné numerické čísla, skôr princípy, na základe ktorých bude fungovať. Rok 1998 hodnotí Eugen Jurzyca ako užitočný, lebo otvoril Slovensku oči. "Väčšina občanov si uvedomila, že súčasný stav ekonomiky a spoločnosti je neudržateľný a doterajším smerom sa pokračovať nedá. Priznať si túto skutočnosť je prvým dôležitým krokom k zmenám," dodal.
