) do úrovne 2 % HDP a deficit bežného účtu platobnej bilancie v intervale 5 až 6 % HDP. Prijaté opatrenia znížia dynamiku hospodárskeho rastu medziročne na úroveň okolo 3 %, pričom miera inflácie by sa mal pohybovať okolo 10 % a miera nezamestnanosti by nemala prekročiť 15 %. Nízka miera inflácie je predpokladom na obnovenie rastovej dynamiky po období makroekonomickej stabilizácie. Kľúčovou prioritou je pritom neprekročenie uvedenej úrovne deficitu bežného účtu platobnej bilancie, pretože predstavuje pravdepodobne hornú hranicu z pohľadu financovateľnosti prílevom zahraničných zdrojov. Na základe doteraz vykonaných prepočtov východiskových parametrov štátneho rozpočtu na rok 1999, opatrení schválených vládou SR k provizóriu rozpočtu na prvý štvrťrok 1999, ako aj týmito navrhovanými opatreniami predpokladá sa v roku 1999 úroveň príjmov v objeme cca 175 mld Sk a schodok štátneho rozpočtu na rok 1999 v rozmedzí 12 až 15 mld Sk. V ostatných okruhoch verejných financií ako celku sa predpokladá ich vyrovnané hospodárenie, resp. iba veľmi mierny deficit. Ďalej sa predpokladá vo výdavkovej oblasti štátneho rozpočtu na rok 1999, že vzťahy k mestám a obciam dosiahnu úroveň výdavkov minimálne rovnajúcu sa roku 1998; to isté bude pravdepodobne platiť aj o výške výdavkov smerujúcich do štátnych fondov. Celkový podiel výdavkov verejného sektora na HDP by v dôsledku uvedeného vývoja mal klesnúť pod 50 %.

Splneniu týchto cieľov napomôže aj lepšia koordinácia menovej a rozpočtovej politiky. Ak dosiaľ prísna menová politika narážala na expanzívnu rozpočtovú politiku, pre budúce obdobie by bolo vhodné zvážiť posun menovej politiky smerom k akomodatívnej pri dôslednej reštrikcii rozpočtových výdavkov a zohľadňovaní diferencovaného pôsobenia rôznych typov rozpočtových výdavkov na dynamiku dovozu.

Hlavným nástrojom na dosiahnutie uvedených cieľov je radikálna zmena v hospodárení verejných financií a zníženie ich deficitu a zmena časovej štruktúry dlhu štátu. Tento cieľ nie je možné dosiahnuť bez zásadného zvýšenia finančnej disciplíny všetkých ekonomických subjektov, štátu a podnikov. Len reštrikcia však nemôže vyriešiť problémy ekonomiky Slovenska. Je potrebné vytvoriť predpoklady na urýchlenie mikroekonomickej adaptácie a štrukturálnych reforiem. Zámery preto obsahujú dve skupiny opatrení a úloh, ktoré je potrebné realizovať, resp. naštartovať v roku 1999:

- opatrenia na obnovenie finančnej disciplíny, redukciu výdavkov a mobilizáciu príjmov verejných financií,

- opatrenia smerujúce k naštartovaniu adaptačných a reštrukturalizačných procesov.

I. Opatrenia na obnovenie finančnej disciplíny, redukciu výdavkov a mobilizáciu

príjmov verejných financií

Redukcia výdavkov

1.V rámci štátnej správy sa všeobecne prejavuje tendencia naberať nové kompetencie, pričom existujú aj činnosti, ktoré nie je potrebné vykonávať vôbec alebo vykonávať ich len v redukovanej podobe. Bude nevyhnutné prehodnotiť štruktúru orgánov štátnej správy, ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií s cieľom znížiť ich počet, racionalizovať ich vnútornú štruktúru, deľbu kompetencií, zodpovednosti, charakter medzirezortných vzťahov a vzťahov ústredných orgánov a krajských a okresných úradov.

2. V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 stanoviť záväzné limity miezd a platov pracovníkov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov a ďalších orgánov štátnej správy tak, aby objem vyplatených miezd v roku 1999 ostal na úrovni roka 1998. Toto opatrenie sleduje cieľ zastaviť nárast a vyvinúť tlak na racionalizáciu počtu pracovníkov štátnej administratívy na všetkých úrovniach. Opatrenie sa nevzťahuje na pracovníkov v školstve a zdravotníctve s výnimkou pracovníkov štátnej správy.

3. Dôsledne dodržiavať finančnú disciplínu na všetkých úrovniach štátnej správy, v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Sprísniť podmienky investovania v rozpočtovej sfére v oblasti nákupov zariadení kancelárií, osobných automobilov a pri zahraničných cestách. Zároveň vytvoriť podmienky pre efektívnejšie využitie prostriedkov štátneho rozpočtu na nákup výrobkov z domácej produkcie.

4. Hlavným nástrojom riešenia vonkajšej nerovnováhy bude selektívna reštrikcia domáceho dopytu cielená na obmedzenie tých zložiek dopytu, ktoré vyvolávajú tlak najmä na rast dovozov pre osobnú spotrebu, a zároveň podpora domácej ponuky tak, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť tuzemských výrobcov na domácom trhu. S týmto zámerom pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, popri vecných prioritách, zohľadňovať aj multiplikačné efekty jednotlivých druhov výdavkov a náročnosť na dovozy, ktorú generujú.

5. Pripraviť nový zákon o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác. V novom zákone upraviť predovšetkým zvýšenie transparentnosti obstarávania, spôsob zverejňovania v osobitnom periodiku, nezávislosť kontrolného mechanizmu (vrátane inštitucionálneho zabezpečenia) a vypracovať k zákonu vykonávacie predpisy. Súčasťou vykonávacích predpisov o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác budú opatrenia smerujúce k uprednostňovaniu environmentálne vhodných výrobkov, služieb a verejných prác. Pripraviť návrh opatrení na minimalizáciu rizika konania v neprospech vlastnej spoločnosti zo strany jej štatutárnych zástupcov, predovšetkým v tzv. strategických podnikoch. Pripraviť návrh zákona o prístupe verejnosti k informáciám, týkajúcich sa činnosti verejnej správy a nakladania s verejnými prostriedkami a s verejným majetkom.

6. Pre zvýšenie hospodárnosti vynakladania zdrojov v ostatných okruhoch verejných financií a skvalitnenie kontroly vyhodnotiť hospodárenie a účelovosť jednotlivých štátnych fondov a pripraviť návrhy na legislatívne a inštitucionálne zmeny, napr. na zníženie počtu štátnych fondov alebo ich začlenenie do správy jednotlivých ministerstiev. Pre rok 1999 pripraviť opatrenia na zníženie nákladov na správu fondov a zvýšenie efektívnosti a zabezpečenie transparentnosti ich hospodárenia.

7. Prehodnotiť tvorbu a zaviesť pravidlá pre použitie správnych fondov VšZP, Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce. V uvedených inštitúciách, ako aj vo FNM prostredníctvom zástupcov ústredných orgánov v orgánoch uvedených inštitúcií a v prípade FNM prostrednícvom schvaľovania jeho rozpočtu vo vláde SR zabezpečiť, aby objem vyplatených miezd v roku 1999 bol na úrovni roku 1998 a aby sa presadili limity na výšku odmien členov orgánov.

8. Navrhnúť pozastaviť pôsobnosť tých ustanovení zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov, ktoré zakladajú nárok poslancov Národnej rady na poskytnutie technických a ďalších prostriedkov pre výkon ich mandátu. Tento zákon už v súčasnosti zakladá neúmerné nároky na štátny rozpočet.

9. Dotácie do poľnohospodárstva ponechať minimálne vo výške dosiahnutej v roku 1998. Podstatne zvýšiť účinnosť a efektívnosť dotačnej politiky do poľnohospodárstva a jej zameranie orientovať tak, aby pôsobila na zmierňovanie rastu spotrebiteľských cien agropotravinárskych produktov.

Finančná disciplína,

daňová a colná správa

10. Základným predpokladom fungovania trhovej ekonomiky je dodržiavanie hospodárskych pravidiel a efektívny výkon súdnej moci. Dlhý čas, ktorý si v súčasnosti vyžaduje vynútenie práv podnikateľských subjektov zo zmluvných vzťahov, je príčinou rozmachu nátlakových foriem vynucovania si práva. Cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom budú štandardné prostriedky na vynucovanie práva rovnako dostupné pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže vrátane štátu. Pre prekonanie nedostatkov, ktoré pretrvávajú v tejto oblasti, bude potrebné:

- pripraviť novely Občianskeho súdneho poriadku, zákona o konkurze a vyrovnaní, ako aj Exekučného poriadku, ktoré zjednodušia a urýchlia súdny proces v obchodných veciach, urýchlia realizáciu po vyhlásení konkurzu a zvýšia procesnú zodpovednosť exekučných súdov pri vydávaní poverení na vykonanie exekúcie, najmä pri notárskych exekučných zápisniciach,

- zamerať výkon štátneho dohľadu nad plynulosťou súdnych konaní na odstránenie subjektívnych faktorov v postupe súdov, ktoré bránia bezprieťahovému vybavovaniu obchodnoprávnej agendy.

11. Pripraviť legislatívne a inštitucionálne predpoklady pre kontrolu prírastku majetku vyplývajúceho z majetkových priznaní z pohľadu priznaných a zdanených príjmov.

12. Obmedziť pranie špinavých peňazí a vytvoriť podmienky pre skúmanie podozrivých finančných transferov. Pri Ministerstve financií SR vytvoriť analytickú medzirezortnú skupinu, ktorá bude v spolupráci s bankami sledovať podozrivé finančné operácie.

13. Doterajšia úprava Obchodného zákonníka v nedostatočnej miere postihuje štatutárne orgány v ich zodpovednosti za úkony vykonané v mene spoločnosti. Cieľom novely Obchodného zákonníka bude prehĺbiť konkretizáciu zodpovednosti orgánov spoločnosti a posilniť práva minoritných akcionárov z hľadiska kontroly štatutárnych orgánov.

14. Jednou z príčin výpadkov daňových príjmov v posledných rokoch bola, okrem platobnej neschopnosti podnikateľských subjektov a ich problémov s likviditou, aj nízka úroveň daňovej a colnej disciplíny podnikateľských subjektov. Bez jej zvýšenia nemôžu byť účinné žiadne stabilizačné opatrenia. Je preto nevyhnutné skvalitniť a zefektívniť kontrolnú činnosť v daňovej a colnej správe okrem iného aj zlepšením metodiky a pracovných postupov daňových úradov, ale aj zlepšením organizačnej štruktúry daňovej a colnej správy. Ako nevyhnutné sa ukazuje zriadenie špecializovaných kontrolných skupín pre oblasť DPH, spotrebných daní a ciel, jeden daňový úrad osobitne pre správu daní daňovníkov - nadnárodných spoločností, so skúsenosťami v medzinárodnom zdaňovaní a pod.

15. Posilniť právomoci pracovníkov finančných orgánov na získanie informácií dôležitých pre odhalenie daňových podvodov na jednej strane, na druhej strane budovať vyvážené vzťahy medzi daňovníkom a správcom dane s cieľom posilniť dôveru daňovníka v správu daní. V daňovom konaní presadzovať princíp spolupráce správcu dane s daňovým subjektom a zaviesť povinnosť správcu dane poskytnúť daňovníkovi výklad k spôsobu zdanenia. Uskutočniť reorganizáciu Ústredného daňového riaditeľstva s cieľom posilniť informačnú, analytickú a metodickú činnosť. Zamerať pracovníkov finančných orgánov (vrátane finančnej polície) na zamedzenie transferu zisku medzi spriaznenými spoločnosťami, ktorý sa uskutočňuje s cieľom znevýhodniť štát, veriteľov a minoritných akcionárov.

16. Zvýšiť účinnosť daňovej správy tak, aby mala posilnené pôsobnosti pri niektorých činnostiach, napr. v daňovom exekučnom konaní.

17. Dôsledne kontrolovať umorovanie straty z podnikateľskej činnosti na ťarchu zisku budúcich období a daňových povinností budúcich období. Táto možnosť je podnikateľskými subjektmi často zneužívaná na neopodstatnené znižovanie daňovej povinnosti.

18. Významným zdrojom daňových únikov sú aj manipulácie kurzov akcií. Je preto potrebné prijať také legislatívne opatrenia, ktoré vylúčia možnosť zníženia daňového základu o stratu dosiahnutú pri predaji akcií, ktoré na burze nie sú kótované. Vylúči sa tak možnosť využívať nízku likviditu na manipulovanie kurzov akcií a následne na umelé vytváranie strát, ktoré znižujú daňový základ.

Mobilizácia príjmov

19. Aj keď daňová výnosnosť je pri súčasnej výkonnosti ekonomiky a nastavení parametrov daňového systému na svojej hornej hranici, napriek tomu bolo nevyhnutné pre stabilizáciu verejných rozpočtov v roku 1999 pristúpiť k úprave sadzieb spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív a sprísniť podmienky pre uplatnenie nároku na vrátenie dane. Vprípade spotrebnej dane z liehu sprísniť podmienky pre uplatnenie nároku na vrátenie dane. V oboch prípadoch pôjde o obmedzenie priestoru pre daňové úniky.

20. Pristúpiť k vyššiemu zdaneniu konečnej spotreby niektorých luxusných tovarov s cieľom nielen zvýšiť daňové príjmy štátneho rozpočtu, ale aj rovnomernejšie rozložiť náklady na makroekonomickú stabilizáciu na všetky príjmové skupiny obyvateľstva. Zároveň vyvinúť tlak na presun použitia dôchodkov obyvateľstva od spotreby k úsporám a na zníženie dovozov pre osobnú spotrebu. Prijať opatrenia na zníženie spotreby z nelegálnych príjmov (boj proti korupcii, tunelovaniu, zneužívaniu postavenia).

21. Upraviť zákon o lotériách a iných podobných hrách tak, aby odvody z výťažku lotérií boli príjmom štátneho rozpočtu, resp. rozpočtov obcí, a ich použitie bolo účelovo viazané.

22. Zintenzívniť rokovania o deblokáciách zahraničných pohľadávok Slovenskej republiky a stanoviť najnižšiu akceptovateľnú mieru návratnosti pohľadávok. Doteraz nie vždy boli využité všetky disponibilné prostriedky pre mobilizáciu týchto príjmov. Zvýšiť transparentnosť a súťaživosť v procese deblokácií.

23. Pre zvýšenie príjmov Fondu národného majetku urýchlene preskúmať v jednotlivých rezortoch návrhy na vydanie rozhodnutia o privatizácii, ktoré doteraz neboli prerokované vládou, a následne prerokovať vo vláde. Urýchliť a sprehľadniť privatizáciu širším zapojením kapitálového trhu formou predaja akcií z portfólia FNM v anonymných aukciách alebo verejnými ponukami FNM na predaj podielov v akciových spoločnostiach. Opatrenie je viazané na prijatie novely zameranej na ochranu práv minoritných akcionárov v akciových spoločnostiach.

Náprava deformácií

daňového systému

24. Zrušiť tzv. milionársku daň z príjmu fyzických osôb v existujúcej podobe. Prijatie tejto dane bolo z ekonomického hľadiska neopodstatnené a pôsobilo demotivačne, zvýšilo daňové úniky a presun ekonomických aktivít do tzv. šedej ekonomiky.

25. Daňové pásma sú v súčasnosti na rovnakej úrovni, na akej boli zavedené daňovou reformou platnou od 1. 1. 1993. V dôsledku tejto skutočnosti neopodstatne vzrástlo daňové zaťaženie fyzických osôb. V roku 1999 ako formu kompenzácie znížiť daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín úpravou daňových pásiem a sadzieb dane, ako aj zvýšením nezdaniteľnej sumy udaní z príjmov fyzických osôb. Toto opatrenie zároveň zníži daňovú zaťaženosť aj drobných živnostníkov, pre ktorých je jej súčasná úroveň demotivačná. V priebehu roka 1999 pripraviť komplexnú zmenu systému zdaňovania fyzických osôb s cieľom odstrániť existujúce deformácie.

26. Zrušiť osobitnú sadzbu dane z príjmov členov štatutárnych orgánov (tantiémy) a ďalších orgánov právnických osôb, ktoré budú zdaňované ako súčasť príjmov zo závislej činnosti. Toto opatrenie napraví neopodstatnenú diferenciáciu v zdaňovaní príjmov fyzických osôb pochádzajúcich z rôznych zdrojov.

27. Postupne prispôsobiť odpisové povinnosti (odpisové lehoty a sadzby odpisov) lehotám a metodike platnej v krajinách EÚ. V tejto súvislosti prehodnotiť aj výšku majetku vo väzbe na jeho odpisovanie a navrhnúť jeho súčasné zvýšenie.

28. Prehodnotiť daňové a príspevkové zaťaženie zamestnávateľov, zamestnancov a štátu. V dôsledku legislatívnych úprav v daniach sa zmení daňové zaťaženie všetkých subjektov a nadväzne ich príspevkové povinnosti do verejnoprávnych fondov.

29. Pripraviť postupné zbližovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty ako predpoklad pre harmonizáciu zdaňovania v spoločnom trhovom priestore EÚ.

30. Zrušiť zvýhodnenia oslobodenia príjmov pripadajúcich na výnos získaný z titulu zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny FNM, prípadne Slovenského pozemkového fondu pri prevode majetku štátu na iné osoby. Toto opatrenie na jednej strane zakladá neopodstatnené zvýhodnenie niektorých podnikateľských subjektov a na druhej strane tlačí podnikateľské subjekty do neefektívnych investícií.

Reštrukturalizácia dlhu

a financovanie deficitu,

stabilizácia peňažného

a úverového trhu

31. Jedným z kľúčových problémov ekonomiky Slovenska je zlá časová štruktúra verejného dlhu. V súčinnosti s NBS sa bude optimalizovať priebežná likvidita štátneho rozpočtu a financovanie dlhu s cieľom stabilizovať peňažný a úverový trh. Spružniť financovanie deficitu a dlhu využitím nových techník, napr. vydávaním dlhopisov vymeniteľných za akcie vybraných podnikov s účasťou FNM, využiť swapové operácie na konverziu štátneho dlhu, v širšej miere zapojiť úspory obyvateľstva do financovania deficitu a dlhu, pripraviť systém využívania finančných derivátov pri úverových operáciách štátu v zahraničnej mene a pod.

32.Výrazne regulovať poskytovanie vládnych záruk za prijaté úvery a sprísniť kritériá pre ich poskytovanie. Zvýšenú pozornosť zamerať na vymáhanie už realizovaných záruk štátu za bankové úvery podnikateľským subjektom.

Úpravy regulovaných

cien a taríf

33. Neopodstatnené odkladanie úprav regulovaných cien v posledných rokoch spôsobilo výrazný pokles hospodárskeho výsledku, resp. rast nekrytej straty príslušných podnikateľských subjektov. Zároveň však nedostatočná kontrola vo viacerých z nich vytvorila priestor pre rozsiahlu nehospodárnosť a finančné operácie na hranici zákona.

Ďalšie odkladanie úprav regulovaných cien nie je ekonomicky a ekologicky zdôvodniteľné. Navyše hrozí závažným dopadom na štátny rozpočet nielen rastom priamych dotácií, ale aj nutnosťou prevziať záväzky za tie úvery, ktoré sú garantované štátom. Na druhej strane okamžité zvýšenie cien na úroveň výrobných nákladov nie je možné pre neopodstatnené makroekonomické aj sociálne náklady. Úpravy regulovaných cien sa preto v roku 1999 budú riadiť nasledujúcimi princípmi:

- cenové úpravy sa budú týkať cien elektrickej energie, zemného plynu, tepla, vodného, nájomného, poštových a telekomunikačných taríf a taríf osobnej železničnej dopravy a autobusovej dopravy; cenové úpravy vybraných komodít budú diferencované v prospech ekologicky šetrných energetických médií,

- celkový rozsah cenových úprav bude limitovaný tak, aby sa výsledná miera inflácie pohybovala okolo 10 %,

- v prípade ŽSR, SPP, Slovenských elektrární a Slovenskej pošty bude zvýšenie cien viazané na dôslednú kontrolu a analýzu hospodárenia týchto inštitúcií v uplynulom období, na vypracovanie koncepcie ich ďalšieho rozvoja a zdokonalenie mechanizmov umožňujúcich odstránenie asymetrie informácií medzi orgánom regulujúcim ceny a regulovanou inštitúciou. Kontrolu v uvedených podnikoch a inštitúciách vykoná agentúra nezávislá od vlády aj od týchto podnikov,

- cenové úpravy sa v roku 1999 rozložia z časového hľadiska tak, aby mohli byť vytvorené mechanizmy na čiastočné zmiernenie dopadov týchto úprav na obyvateľstvo. V nadväznosti na zavedenie príspevku na bývanie sa od 1. 7. 1999 upraví nájomné,

- okrem čiastočnej kompenzácie prostredníctvom sociálnych dávok sa dopad cenových úprav bude realizovať aj úpravou daňových sadzieb pre najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva.

34. Novelizovať zákon o koncesionárskych poplatkoch s cieľom zvýšiť efektívnosť ich výberu tak, aby sa verejnoprávne inštitúcie Slovenská televízia a Slovenský rozhlas stali postupne nezávislými od zdrojov štátneho rozpočtu bez výraznejšieho zvyšovania regulovaných cien koncesionárskych poplatkov.

35. Pripraviť strednodobý program úprav regulovaných cien pre podnikateľské subjekty aj pre obyvateľstvo tak, aby ekonomické subjekty mohli svoju nákladovú štruktúru zmenám včas prispôsobiť.

36. Pripraviť program postupného uvoľňovania nájomného v obecných bytoch; umožniť tvorbu voľného nájomného v bytoch postavených bez účasti verejných finančných prostriedkov. Súčasné regulované nájomné v bytových domoch bolo naposledy upravované v roku 1992. Výška nájomného neumožňuje uskutočňovať údržbu bytového fondu a nemotivuje súkromný sektor do výstavby a prevádzky nájomného sektora. Pôsobí diskriminačne k ostatným občanom a deformuje ceny bytov na trhu.

37. Vytvoriť podmienky pre nezávislú kontrolu cien v oblastiach, ktoré po úprave zákona o cenách ostanú regulované. Zvýšiť rozsah zamýšľanej privatizácie tých činností, ktoré nemajú charakter prirodzených monopolov, aj s prípadnou účasťou obcí.

Mzdový vývoj

a nezamestnanosť

38. Mzdový vývoj je citlivou ekonomickou aj sociálnou otázkou. Mzdová regulácia, ktorá bola v ekonomike SR zavedená s platnosťou od 3. štvrťroka 1997, síce znížila dynamiku miezd, na druhej strane neopodstatnene zvýšila administratívne náklady podnikateľskej sféry a najmä zabrzdila reštrukturalizačné procesy. S platnosťou od 1. 1. 1999 preto bola mzdová regulácia zrušená. Vo finančných inštitúciách s priamou alebo sprostredkovanou účasťou štátu, v štátnych stratových podnikoch a akciových spoločnostiach, v podnikoch energetiky, plynárenstva a vodohospodárstva sa bude presadzovať zmrazenie mzdových nákladov.

39. Doterajší vývoj potvrdzuje, že vývoj miezd aj v súkromnom sektore nie je dostatočne previazaný na vývoj produktivity práce jednotlivých podnikateľských subjektov, resp. odvetví. Preto je potrebné na všetkých úrovniach kolektívneho vyjednávania presadzovať princíp prepojenia nárokov na rast miezd s vývojom produktivity práce. Predovšetkým je však potrebné zásadne sprehľadniť podnikateľské prostredie a pritvrdiť rozpočtové obmedzenia.

40. Pripraviť návrh novely zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie prostriedkov Národného úradu práce, hospodárnosť a účelnosť služieb zamestnanosti, zaviesť systémové opatrenia aktívnej politiky trhu práce, predovšetkým z hľadiska vytvárania pracovných príležitostí, lepších podmienok pre územnú mobilitu pracovných síl, účinného systému rekvalifikácií. Prehodnotiť systém hmotného zabezpečenia nezamestnaných s motiváciou efektívneho uplatnenia na trhu práce vrátane prehodnotenia výšky a formy poskytovania podpory v nezamestnanosti.

41.V roku 1999 pripraviť nový Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní a zákon o verejnej službe a zvýšiť kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych vzťahov.

42. Pri príprave daňových zákonov prehodnotiť inštitút udeľovania výnimiek pre podnikateľské subjekty (a to bez ohľadu na ich vlastnícku formu).

II. Opatrenia na urýchlenie reštrukturalizácie

a zvýšenie

konkurencieschopnosti

slovenskej ekonomiky

Popri nadmernom domácom dopyte, ktorý je daný najmä rýchlo a neudržateľne rastúcim deficitom verejných financií, je ďalším podstatným dôvodom rastu makroekonomickej nerovnováhy klesajúca konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, najmä priemyslu, ktorý stále tvorí podstatnú časť slovenského exportu. Kombinácia týchto dvoch faktorov potom vedie k rýchlemu a neudržateľnému rastu deficitu bežného účtu, ktorý je pri nízkom príleve zahraničných investícií prevažne financovaný rastom zahraničného zadlženia.

V prvej časti zámerov boli naznačené predovšetkým opatrenia potrebné na rýchle zníženie domáceho dopytu na úroveň financovateľnú pri existujúcej exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Minimálne rovnako dôležité sú však zámery a opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. V opačnom prípade hrozí, že po dočasnom nastolení makroekonomickej rovnováhy budú opäť narastať nerovnovážne tendencie a vývoj sa stane neudržateľným.

Účelom týchto opatrení je vytvoriť taký inštitucionálny rámec, ktorý bude vytvárať predpoklady na využitie a rozvoj potenciálu slovenskej ekonomiky v zostrujúcej sa svetovej ekonomickej konkurencii. Skúsenosti okolitých, ale aj vzdialenejších krajín ukazujú, že predpokladom úspešnej a konkurencieschopnej ekonomiky je inštitucionálny rámec, ktorý je založený na hodnotách, ako je vláda zákona, vynucovanie dodržiavania zákona, sankcionovanie porušovania pravidiel hry, efektívne a pružné vynucovanie dodržiavania zmlúv, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, oddelenie politickej a ekonomickej moci, obmedzenie trhovo nekonformného zasahovania štátu do ekonomických procesov, tvrdé rozpočtové obmedzenie podnikateľských subjektov, transparentnosť a súťaživosť, pružný vstup do a výstup z podnikania, verejná kontrola.

Práve nerešpektovanie týchto a ďalších hodnôt je hlavnou príčinou poklesu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v posledných rokoch. Vytvoril sa veľmi deformovaný inštitucionálny rámec, ktorý nemotivuje dostatočne ani vlastníkov, ani manažérov k ozdravovaniu a reštrukturalizácii nimi riadených alebo vlastnených podnikov. Omnoho jednoduchšie a výnosnejšie je pre mnohých vykrádanie nimi riadených, alebo dokonca aj vlastnených (spoluvlastnených) podnikov a presun takto získaných aktív do spotreby alebo do zahraničia. Vplyvom deformovaného inštitucionálneho rámca narastá klientelizmus, korupcia, sprenevera, daňové úniky, poškodzovanie veriteľov a minoritných akcionárov, platobná neschopnosť, kriminalizácia podnikania, špekulácie. Logickým dôsledkom sú veľmi nepriaznivé podmienky pre podnikanie, najmä pre rozvoj malého a stredného podnikania a pre vznik nových pracovných príležitostí.

Výsledkom je stále nízky a nemeniaci sa podiel sofistikovanej výroby s vysokou pridanou hodnotou a naopak, vysoký podiel málo sofistikovanej produkcie s nízkou pridanou hodnotou. Táto je založená predovšetkým na tzv. cenovej konkurencieschopnosti, ktorá z dôvodu rastu miezd a skrytej revalvácie v slovenskej ekonomike, ako aj z dôvodu lacnejšej konkurencie z krajín postihnutých krízami neustále klesá.

Cieľom nasledovných zámerov je napraviť deformácie podnikateľského prostredia a inštitucionálneho rámca v slovenskej ekonomike a vytvárať predpoklady na cieľavedomé formovanie nových inštitucionálnych podmienok, ktoré sú nevyhnutným predpokladom reštrukturalizácie a rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Podpora podnikania

a reštrukturalizačných

procesov

43. Predpokladom pre pozitívnu zmenu podnikateľského prostredia sú zmeny v právnej oblasti, predovšetkým pri vynutiteľnosti práva. Cieľom je vytvoriť také formy na vynútenie práv podnikateľských subjektov zo zmluvných vzťahov, ktoré budú efektívne a dostupné všetkým účastníkom hospodárskej súťaže vrátane štátu.

44. Zjednodušiť a sprehľadniť daňové zákony a zjednotiť ich terminológiu. Odstrániť roztrieštenosť a neprehľadnosť úpravy daní, nejednotnosť a nejednoznačnosť terminológie v oblasti daňových zákonov novelizáciou týchto právnych noriem v záujme zvýšenia daňovej disciplíny. Namiesto čiastkových zmien existujúcej právnej úpravy daní sa začne pracovať na novom znení daňových predpisov, pričom zostane zachovaná existujúca sústava daní. Kvalifikovaným a dôsledným výkonom správy daní sa zvýši efektívnosť výberu daní a efektívnosť boja proti daňovým únikom.

45. Intenzívnu pozornosť venovať akútnemu problému platobnej neschopnosti podnikov. Do marca 1999 sa vypracuje podrobná analýza tohto problému s návrhom nevyhnutných krokov. Problém podkapitalizovaných slovenských podnikov, ich vysokého zadlženia a z toho vyplývajúcej platobnej neschopnosi sa bude riešiť i mechanizmom kapitalizácie pohľadávok štátu, verejnoprávnych inštitúcií, bánk a ostatných obchodných partnerov u dlžníkov. Takýto krok by mal zabezpečiť aspoň čiastočnú ochranu hodnoty pohľadávok veriteľov a jeho premenu na likvidnejšie aktívum, ozdravenie dlžníka a umožniť veriteľom pôsobiť na hospodárenie dlžníka minimálne prostredníctvom kontrolných orgánov obchodných spoločností. Dôsledkom všetkých uvedených krokov by mala byť opätovná likvidnosť dlžníkov, prípadne predaj majetkových účastí veriteľov v už ozdravenom podniku. Uváži sa možnosť vytvorenia inštitucionálnych mechanizmov na správu takto získaných majetkových účastí štátu.

46. Zintenzívni sa dohľad Fondu národného majetku SR nad plnením tých záväzkov voči nemu, ktoré vyplývajú z uzavretých kúpnych zmlúv týkajúcich sa privatizovaného majetku. Pri zistení neplnenia zmlúv a pri zistení porušovania zmlúv (odpredaj majetku bez súhlasu FNM SR a pod.), bezodkladne pristupovať k ráznym opatreniam smerujúcim k náprave vrátane odstúpenia od zmlúv a predaja novým nadobúdateľom.

47. Vypracovať program na podporu vstupu priamych zahraničných investícií do ekonomiky Slovenska a obzvlášť jednotlivých regiónov. Hlavnou zásadou pri vstupe zahraničných investorov do strategických štátnych podnikov a spoločností bude uplatňovanie formy navýšenia ich kapitálu. Základom podpory zahraničných investícií je vytvorenie transparentného a stabilného podnikateľského prostredia s jasnými pravidlami pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Za dôležitý krok smerujúci k podpore zahraničných investícií treba považovať aproximáciu práva k právu Európskej únie.

48. Vytvoriť podmienky pre využívanie štruktúrnych fondov Európskej únie určených pre asociované krajiny na investície do kľúčových sektorov životného prostredia a dopravy ako súčasť predvstupovej stratégie.

49. Vytvárať podmienky pre zjednodušenie procedurálnych postupov a zvýšiť príťažlivosť Slovenska pre tých investorov, ktorí budú výraznou mierou prispievať k reštrukturalizácii priemyslu, k rozvoju regiónov a priemyselných odvetví zvyšujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky na zahraničných trhoch.

50. Pripraviť nový zákon o Exportno-importnej banke SR, ktorý sa zameria najmä na nový spôsob tvorby zdrojov banky, na orientáciu banky na výkon poisťovacích a zaisťovacích činností v oblasti zahraničného obchodu za podmienok obvyklých vo svete. Podporovať i využitie ďalších finančných inštrumentov na podporu vývozu (factoring, forfaiting a pod.) Fond na podporu exportu transformovať smerom ku zvýšeniu jeho výkonnosti pri podpore exportu.

51. V záujme zabezpečenia relevantných informácií pre podnikateľskú sféru aktivizovať obchodno-ekonomické oddelenia pri zastupiteľských úradoch v zahraničí s cieľom identifikovať priestor pre realizáciu produkcie a aktivít slovenského priemyslu pri napĺňaní rozvojových zámerov v týchto krajinách.

52. S cieľom podporiť konkurencieschopnosť priemyslu spracovať analýzu výskumu v Slovenskej republike. S výsledkami analýzy bude oboznámená podnikateľská verejnosť. V nadväznosti na vymedzenie okruhu priorít priemyselného výskumu sa prehodnotí existujúci systém podpory tak, aby bol transparentný a koordinovaný.

53. V poľnohospodárstve v nadväznosti na analýzu konkurencieschopnosti domácich producentov prehodnotiť činnosť a efektívnosť Štátneho fondu trhovej regulácie tak, aby pôsobil na optimalizáciu zásob a zároveň plnil funkciu stabilizátora cien, a to bez deformácií trhového prostredia. Prebytky agrárnych produktov operatívne realizovať na zahraničnom trhu v nadväznosti na bilančné možnosti.

54. Nezastupiteľnú úlohu pri eliminácii negatívnych dopadov na vývoj nezamestnanosti ako dôsledku reštrukturalizácie veľkých priemyselných podnikov má malé a stredné podnikanie, ktoré je často jediným relevantným zamestnávateľom v regiónoch. Malé a stredné podnikanie je i jedným z najvýznamnejších zdrojov rozvoja ekonomiky a môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť tvár jednotlivých regiónov a ich sociálnu klímu. Preto sa budú vytvárať podmienky na podporu malého a stredného podnikania, využívajúce podporné úverové programy a ďalšie nástroje.

55. Vykonať inventúru všetkých štátnych a verejných fondov a inštitúcií, ktorých cieľom je podpora podnikania a reštrukturalizácie priemyslu. Prehodnotiť počet subjektov pôsobiacich v tejto oblasti s cieľom spriehľadniť systém poskytovania podpory podnikateľom a dosiahnuť transparentnosť podmienok, ktoré je treba splniť na získanie podporných zdrojov.

56. Podporovať priemyselný výskum v oblasti znižovania energetickej náročnosti a využitia alternatívnych zdrojov energie. Energetická náročnosť slovenskej ekonomiky je výrazným zdrojom nerovnováhy obchodnej a platobnej bilancie. Ekologické dopady energetickej náročnosti zakladajú riziká pre ďalšie generácie. Cieľom je preto pôsobiť tak, aby boli všetci spotrebitelia energií motivovaní znižovať svoju spotrebu pre naplnenie tohto cieľa.

57. Podporovať úlohu regiónov pri vytváraní priaznivej podnikateľskej klímy. V záujme splnenia tohto cieľa zvýšiť úlohu regiónov pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov vynakladaných v danom regióne. Zlepšiť koordináciu orgánov regionálnej štátnej správy, regionálnej samosprávy a regionálnych zložiek verejnoprávnych fondov (najmä Národného úradu práce) pri rozhodovaní o použití zdrojov v záujme podpory malého a stredného podnikania v jednotlivých regiónoch, a to aj podporou špeciálnych podnikateľských zón, miestnych infraštrukturálnych projektov a podobne.

Reštrukturalizácia bánk

58. Dlhodobo neriešené problémy bankového sektora, nedostatočne zabezpečené a politicky ovplyvňované úverové aktivity vytvorili v prípade najväčších bánk situáciu, ktorá deformuje celý finančný systém, zvyšuje úrokové sadzby a deformuje podnikateľské prostredie. Preto je nevyhnutné pripraviť koncepciu a konkretizáciu krokov na reštrukturalizáciu vybraných bánk a vytvoriť podmienky pre urýchlený vstup investorov do Investičnej a rozvojovej banky a Všeobecnej úverovej banky. Podmienky pre naštartovanie tohto procesu sa pripravia prostredníctvom legislatívnych zmien potrebných pre reštrukturalizáciu a privatizáciu bánk. Banky v procese reštrukturalizácie prostredníctvom svojich reštrukturalizačných projektov budú povinné podstatne znížiť svoje prevádzkové náklady.

59. Prijatím nového zákona o bankách a novelizácie zákona o NBS ukončiť proces aproximácie týchto právnych predpisov s normami EÚ.

60. Novelizáciou zákonov rozšíriť právomoci bankového dohľadu, dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom. Začať prípravu zákona umožňujúceho vytvoriť nezávislú inštitúciu pre dohľad nad finančným trhom.

61. Z pohľadu potrebnej tvorby dlhodobých primárnych zdrojov zvýhodniť zdaňovanie úrokov z vkladov s viacročnou viazanosťou a podporovať rast konkurencie v oblasti produktov dlhodobých úspor.

62. Pre zvýšenie ochrany vkladateľov zvýšiť hranicu ochrany vkladov počnúc rokom 1999, pritom do systému vkladov zahrnúť aj vkladové listy, depozitné certifikáty a ďalšie finančné nástroje podobné vkladom s termínom splatnosti nad dva roky. Zároveň prijať opatrenia na zamedzenie podnikania tých subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia a v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie.

Kapitálový trh

63. Funkčný kapitálový trh je nevyhnutný pre makroekonomickú stabilizáciu, pre zvýšenie prílevu zahraničného kapitálu aj pre naplnenie integračných ambícií Slovenska. Odkladanie riešenia zásadných problémov kapitálového trhu v minulých rokoch spôsobilo, že v súčasnosti neplní svoju alokačnú, realokačnú a informačnú funkciu. Radikálne opatrenia budú reagovať na skutočnosť, že kapitálový trh prakticky skolaboval. Popri obnovení alokačnej, informačnej a cenotvornej funkcie kapitálový trh musí byť nástrojom na financovanie zadlženosti verejného sektora.

V záujme obnovenia dôvery domácich aj zahraničných investorov k slovenskému kapitálovému trhu sa prijme komplex opatrení na zabezpečenie ochrany práv minoritného akcionára v akciových spoločnostiach.

64. Verejný trh s cennými papiermi sprehľadniť diferenciáciou emisií a jednoznačným vymedzením informačných povinností emitentov. Zámerom tohto opatrenia je zatraktívniť emisie bonitných podnikov, ktoré spĺňajú náročné kritériá verejnej obchodovateľnosti z hľadiska likvidity emisie a plnenia informačných povinností ich emitenta. Novelizovať príslušné ustanovenia zákona o cenných papieroch s cieľom dať požiadavky pre prijatie cenných papierov na verejné obchodovanie do súladu so smernicami EÚ. V súvislosti s potrebou umožniť odchod mnohých emitentov z verejného trhu je potrebné zapracovať do legislatívy pravidlá pre zabezpečenie práv všetkých akcionárov pri zmene akcií na nie verejne obchodovateľné.

65. V spojitosti s problémami kolektívneho investovania riešiť otázky transformovaných investičných fondov. Nevhodná právna úprava a nedostatočná ochrana investorov sú hlavnými príčinami stagnácie v oblasti kolektívneho investovania na Slovensku. K nedôvere obyvateľstva a nízkemu kreditu kapitálového trhu prispieva aj nedoriešená situácia, ktorá vznikla pri neregulovanej transformácii väčšiny investičných fondov.

66. Umožniť obchodovanie s dlhopismi FNM. Cieľom je dať občanom možnosť predávať privatizačné dlhopisy na kapitálovom trhu za trhové ceny pri takých podmienkach, ktoré dokážu účinne zamedziť opakovaniu negatívnych javov známych z obdobia skupovania akcií z kupónovej privatizácie medzi obyvateľstvom.

Ďalší postup privatizácie

a úlohy Fondu národného

majetku

67. Pre zvýšenie príjmov Fondu národného majetku SR zefektívniť sledovanie a vymáhanie existujúcich pohľadávok FNM SR voči nadobúdateľom privatizovaného majetku. Zdokonaliť a zintenzívniť kontrolu s nakladaním majetku v podnikoch, v ktorých trvajú záväzky voči FNM SR, a pri zistených nedostatkoch bezodkladne uskutočniť nápravné opatrenia. Sprehľadniť vlastnícku štruktúru zriadením verejného registra privatizovaného majetku a zrušením akcií na doručiteľa.

68. Podporiť zámer FNM SR doprivatizovať majetkové účasti FNM SR, ktoré sú určené na predaj v objeme 11 mld Sk majetku v nominálnej hodnote a ďalej majetok štátnych podnikov, ktorých základné privatizačné projekty sa nachádzajú v súčasnosti na MSPNM SR. Objem tohto majetku predstavuje 6,2 mld Sk v účtovnej hodnote.

Dôležité je pokračovať v privatizačnom procese transparentným spôsobom s využívaním súťaživých metód pri transformácii štátneho majetku. Za dôležité pokladať zrovnoprávnenie zahraničných investorov s domácimi, čo podporí aj riešenie problému kapitálovej poddimenzovanosti privatizovaných subjektov.

69. Po náleze Ústavného súdu SR týkajúceho sa dlhopisov Fondu národného majetku SR je možné dlhopisy umoriť len z titulu ich preplatenia vlastníkom bytových domov, občanom starším ako 70 rokov a z titulu použitia dlhopisu pri jeho výmene za akcie z portfólia FNM SR. S cieľom vyriešiť problém preplatenia dlhopisov v objeme cca 33 mld Sk pripraviť a začať postupný proces výmeny dlhopisov za akcie podnikov z portfólia FNM SR. Aby mohla byť táto forma úspešná, musia byť ponúknuté atraktívne a bonitné akcie. Znamená to zahrnúť do tejto ponuky aj cca 20 % objemu majetku strategických podnikov. Samotný proces môže prebiehať postupne a objem majetku môže byť priebežne upravovaný. Cieľom je takýmto spôsobom stiahnuť z obehu čo najväčšiu časť dlhopisov, ktoré sú ešte u občanov. Rozšíriť použitie dlhopisov o ďalšie alternatívne možnosti. Liberalizovať obchodovanie s dlhopismi, ale zároveň obmedziť možnosť preplatenia dlhopisu len na fyzické osoby.

70. V nadväznosti na uvedené ciele v najbližšom období pripraviť novelizáciu zákona č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov s cieľom obmedziť okruh strategických podnikov na prirodzené monopoly, ďalej zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákona o štátnom podniku č. 111/1990 Zb., ktorého novela by mala viesť k rýchlejšiemu a transparentnejšiemu postupu pri likvidácii štátnych podnikov, ale aj väčším výnosom z likvidácie. Novelizovať Štatút FNM SR s cieľom zvýšiť možnosť kontroly realizácie rozhodnutí o privatizácii zo strany štátu.

Podpora bytovej výstavby

71. S cieľom rozšíriť možnosti financovania bytovej výstavby podporovať rozvoj hypotekárneho bankovníctva. V záujme sprístupnenia týchto úverov uvážiť možnosť úhrady časti úrokov zo štátneho rozpočtu a pri hypotekárnych záložných listoch úroky uznávať ako daňovo odpočítateľnú položku.

72.Umožniť právnickým osobám účasť na stavebnom sporení a obnoviť inštitút priateľských sporiteľov. Súčasný zákon o stavebnom sporení umožňuje využiť systém stavebného sporenia iba pre fyzické osoby. Pritom v rozvoji bývania majú svoje opodstatnenie i inštitucionálni investori (právnické osoby), ktorí v zahraničných modeloch stavebného sporenia majú vytvorené možnosti byť stavebnými sporiteľmi.

73. Systémovo znížiť záber poskytovania štátnej podpory prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Poskytovanie podpory upraviť tak, aby sa znížil záber možných žiadateľov limitovaním príjmu žiadateľov, limitom ceny a maximálneho plošného štandardu bytu a prípadne ďalšími kritériami, ktorými sa zabráni zneužívaniu prostriedkov fondu.

74. Uskutočniť zásadné úpravy týkajúce sa problematiky nájmu bytu, výpovedných dôvodov a poskytovania bytových náhrad novelou Občianskeho zákonníka. Súčasná legislatíva zabezpečuje nájomcom nadmernú ochranu.

Cieľom opatrenia je zvýšiť záujem súkromného sektora o výstavbu nájomných bytov, čo zvýši mobilitu pracovnej sily a zníži tlak na použitie verejných finančných zdrojov.

75. Prostredníctvom novely zákona o dani z nehnuteľností a dani z dedičstva a darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností umožniť obciam rozhodovať o progresívnom zdanení stavebných pozemkov. Umožniť tiež, aby správcom dane z dedičstva a darovania boli obce. Súčasne zabezpečiť, aby sa tieto prostriedky viazali na použitie v obecnom fonde rozvoja bývania. Cieľom tohto opatrenia je motivácia záujmu samosprávy na riešení problému bývania.