Len donedávna bola obec Achali Samgori na gruzínsko-azerbajdžanskej hranici z hľadiska svetovej politiky úplne bezvýznamná. V piatok sa však zapísala do dejín ropného priemyslu zlatými písmenami. Práve tu bola slávnostne otvorená prevádzka na opravenom ropovode vedúcom z azerbajdžanského hlavného mesta Baku do gruzínskeho prístavu Supsa na brehu Čierneho mora. Odtiaľ bude kaspická ropa dopravovaná tankermi k európskym zákazníkom. Zatiaľ čo si vedenie Gruzínska a Azerbajdžanu pripíjalo skvelým gruzínskym vínom, ruskí ropní magnáti nahnevane škrípali zubami. Po prvý raz bol vážne narušený monopol Ruska ako tranzitnej krajiny pre kaspickú ropu.
368 kilometrov opraveného potrubia má pre Zakaukazsko obrovský význam. Gruzínsku prinesie ročne 30 miliónov USD na tranzitných poplatkoch, a teda znamená ďalší krok zakaukazských republík k ekonomickej nezávislosti od Ruska. Dosiaľ tiekla ropa z Baku smerom severným až do ruského prístavu Novorossijsk. V súčasnosti rovnaké množstvo, asi 2,5 milióna ton ročne, bude smerovať priamo na západ a úplne minie ruské územie. Zásoby ropy v celom kaspickom regióne boli ocenené ešte pred pádom svetových cien na 4 bilióny USD. Nech sa už ropná burza otriasa akokoľvek, podľa Američanov predstavuje oblasť Kaspického mora druhé najväčšie nálezisko na svete po Saudskej Arábii. Keď v máji 1997 prišiel do USA azerbajdžanský premiér Artur Rasuzade, dostal od jedného z ropných texaských magnátov kovbojské topánky. Noviny vtedy napísali: "Washington po prvý raz uznal Azerbajdžancov za seberovných." Moskva pri pohľade na vyzdobené čižmy zatínala päste. A nebolo to len pre strieborné kovanie.
Niekdajší stranícky líder, v súčasnosti prezident kaspickej ropnej veľmoci Gejdar Alijev jazdí do Washingtonu rokovať o ďalších kontraktoch, a v Moskve len krčí ramenami, keď sa k nemu hlásia jeho súdruhovia zo sovietskeho obdobia a dovolávajú sa "zľavy v mene starého priateľstva". Alijev zvolil jednoduchú taktiku. Kontrakty podpisuje s tým, kto má najviac peňazí. Najväčšími partnermi v kontrakte, ktorý bol ešte pred otrasom svetového trhu pyšne nazývaný Kontraktom storočia, sú USA a Veľká Británia. Podpísali ho 20. októbra 1994 a týka sa troch morských ložísk na kaspickom šelfe s exotickými názvami Azeri, Čirag a Gunešli. Ich zásoby sa odhadujú na 460 miliónov ton, okrem toho má byť počas nasledujúcich 30 rokov vyťažených 125 miliárd kubíkov prírodného plynu. Zmluva so západnými spoločnosťami by mala Azerbajdžanu priniesť až 90 miliárd USD. Rusi získali potupných 10 percent z kontraktu a odvtedy sa domáhali rokovaní o štatúte Kaspického mora. Tvrdia, že ide o spoločné bohatstvo všetkých kaspických štátov, ministerstvo zahraničných vecí preto niekoľko ráz označilo kontrakt za neplatný. Azerbajdžan naopak obvinil Rusko, že jeho tajné služby sú v oblasti príliš aktívne. Za obdobie boja o kontrolu nad kaspickou ropou boli v Azerbajdžane zvrhnutí dvaja prezidenti a uskutočnilo sa niekoľko pokusov o puč.
A tak vo chvíli, keď sa v piatok zaplňovala gruzínska časť ropovodu, v Moskve oznámili, že štát bude nútený predať ďalších 2,5 percenta svojich akcií gigantu Gazprom. Rusko kontrolovalo azerbajdžanskú ropu viac ako 100 rokov a možno práve v dedinke Achali Samgori sa táto éra definitívne skončila.
PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva, agentúra EPICENTRUM
