PRAHA (TASR) - Šesť rokov po rozpade spoločného štátu sú si čeština a slovenčina opäť vzdialenejšie, pretože na oboch stranách ubudlo mladých ľudí, pre ktorých je jazyk na druhej strane hraníc dobre zrozumiteľný. Skonštatovala to Mladá fronta Dnes s odvolaním sa na spoločný sociolingvistický prieskum Pedagogickej fakulty v Olomouci a v Hradci Králové a Filozofickej fakulty v Prešove. Nepreložiteľným orieškom pre väčšinu Čechov - žiakov najvyšších ročníkov ZŠ, stredoškolákov a vysokoškolákov - v prieskume bolo slovo lekvár. Že ide o české "povidla", uhádol málokto. Slovo lekvár českí respondenti najčastejšie interpretovali tak, že ide o liek, lekára, akvárium, polievku či čaj. Ekvivalent "povidla" znamenal najťažší výraz aj pre slovenských respondentov. Objavovali sa odpovede, že ide o prestieradlá, prikrývky či utierky. Za bezchybnú považovalo v roku 1997 svoju slovenčinu 35 percent opýtaných Čechov, vlani už iba 23 percent. Cieľom projektu, ktorý podporuje Sorosova grantová nadácia, je nielen získanie informácií o pasívnej znalosti slovenčiny v Českej republike a češtiny na Slovensku, ale aj vytvorenie programu kurzu češtiny a slovenčiny ako vzájomne si blízkych, ale cudzích jazykov. Podľa Mladej fronty Dnes Čechom spôsobujú najviac problémov slová ako hydinársky priemysel, ktoré si respondenti výskumu plietli s hodinárskym či hutníckym priemyslom, žeriavy boli pre mnohých žirafy a žobráci, vreckovku označovali za peňaženku, bundu, tašku, nôž, kabelku, čiapku, bankovku či malé rádio do vrecka.