štátni rodoľubovia a túto deštruktívnu činnosť vykonávali v akejsi genetickej kontinuite svojej poklesnutej komunistickej minulosti, cynizmu a krátkozrakého nacionalizmu, ktorý im nebráni poškodzovať a okrádať vlastný národ.
O jednom z nich sa hovorí, že ho stretol bývalý kolega literát a spýtal sa ho, či sa nehanbí. Odpovedal mu, že zabezpečil svoju rodinu až do tretieho kolena. Verím, že sa v blízkej budúcnosti dozvieme viac o týchto "kultúrnych aktivitách", pretože svojrázne dokresľujú povahové črty verejných činiteľov minulej vládnej koalície a ich motivácie v područí chamtivosti, túžby po moci a zloby. Skúsme pochopiť ich konanie, veď žijú medzi nami. Alebo to nesúvisí s tým, čo priniesla slovenská kultúra v minulom roku? Nakrútil sa jeden alebo dva hrané filmy? Už som to prestal počítať.
Slovenskí filmári sa napriek mnohým medzinárodným úspechom ocitli po rokoch ideologickej a ekonomickej mizérie na zelenej lúke. Vieme, komu sa máme za to poďakovať. Súvisí s tým zmanipulovaná privatizácia Koliby a zmanipulovaná inštalácia riaditeľa Koliby, pri ktorej hral význačnú rolu Ivan Mjartan. Ale aj trvalé presadzovanie straníckych a osobných záujmov ministra kultúry Hudeca pri zneužívaní štátneho fondu Pro Slovakia v prospech súkromnej firmy Štúdio Koliba, a. s., a likvidácia či niekoľkoročné znehybnenie bývalého Slovenského filmového ústavu. Táto inštitúcia pre istotu neodpovedala ani na opakované zahraničné faxy, napríklad v súvislosti s predajom kópie filmu Ružové sny francúzskej televízii. Nehovoriac o jedinej starosti ministra, ako vysťahovať odborných pracovníkov z lukratívnej budovy v strede mesta a previesť ju do majetku ministerstva kultúry. Dnešní (aj tí utajení) vlastníci Koliby ju zničili a vytunelovali. Skutočne to nie je trestné? Kde sú tie ich veľkohubé pokrytecké reči o národnej ustanovizni, o láske k národu? Znefunkčnili ateliéry, laboratóriá i Dom zvuku, zničili archív fotografií hraných filmov. Čo keby v duchu zbojníckych tradícií založili spoločnosť Jánošík, ktorá bude rozpredávať kolibské pozemky?
Celkový obraz kupliarskej a izolovanej "štátnej" filmovej a televíznej kultúry dotvárajú už len Utajení svedkovia a ďalšie podobné "dokumenty" duševnej a morálnej úrovne, ktorá zodpovedá ich anonymným autorom a prostrediu, kde vznikali. Na Kolibe a v Kubišovej Slovenskej televízii. Dôsledky kultúrneho vandalizmu ministra Ivana Hudeca a ľudí jeho krvnej skupiny sa naplno prejavili aj v roku 1998 a chvíľu s nami ešte pobudnú. Prajem mladým slovenským filmárom, aby sa nenechali otráviť a nestrácali tvorivé sily v boji s hlupákmi.
Prof. DUŠAN HANÁK,
režisér
