PERTH (PRE SME - ANDREJ BUČKO) - Od 12. októbra 1998 je 189-centimetrová Američanka Lindsay Davenportová ôsmou svetovou tenisovou jednotkou od čias, čo zaviedli počítačový rebríček. Po 19. mesiacoch zosadila zdanlivo pevne kráľujúcu Martinu Hingisovú a na veci nič nezmenila ani jej finálová prehra s rivalkou na koncoročnom šampionáte WTA Tour v New Yorku. Rodáčka z Palos Verdes v Kalifornii mala bilanciu 69:15 a svoje oficiálne konto zvýšila na 6,5 milióna dolárov. Pred 22 rokmi prišla na svet v čisto volejbalovej rodine a tenisovú raketu chytila do rúk sedemročná. Už v šestnástich sa stala profesionálkou a - rástla. Ťahala sa hore nielen po rebríčku, ale aj do výšky a vedno s ňou stúpala ručička váh... Po určitej kríze jej predpovedali stagnáciu a prepad do priemeru, aký postihol trebárs Capriatiovú. Hrala ťažkopádne, bez citu a rýchlosti, súperky ohrozovala len postavou a delovými údermi. Ale nastal obrat. V roku 1996 získala zlato na OH v Atlante a čoraz viac začala pripomínať atletickejšiu hráčku, pohyblivejšiu a úderovo istejšiu. V deň maminých narodenín vyhrala vlani US Open, celkovo šesť turnajov WTA Tour a predstihla Hingisovú. Včera v Hopmanovom pohári s ňou znovu prehrala a po zápase poskytla exkluzívny rozhovor pre SME.
m Podľahli ste 3:6, 7:5, 2:6. Stále sa cítite najlepšou na svete?
"Myslím si, že Martina chcela veľmi dokázať, ako jej záleží na poste jednotky, hrá teraz na úvod roka výborne, ale fakty minulej sezóny hovoria jasne, nemusím nikomu nič dokazovať. Presvedčila som aj neprajníkov, že viem hrať a behať. Cítim sa teraz najlepšou a čo bude ďalej, ukáže čas."
m Čakali ste taký skok v rebríčku?
"Zo začiatku som bola šokovaná, veď ešte pred rokom mala Hingisová nejakých 2000 bodov k dobru a vyzeralo to, že sa tam usadí navždy. Lenže zrejme menej trénovala a postupne sa jej náskok stenčoval. Keď nečakane vypadla vo Filderstadte s van Roostovou, zrazu ma počítač posunul pred ňu a vedenie som si udržala až do konca sezóny. Je to neopísateľný pocit, v živote by som nepovedala, že budem tak vysoko."
m Ktorý z úspechov si najviac ceníte, olympijské zlato, titul z US Open alebo post jednotky?
"Hoci sa to nedá porovnávať, najvyššie by som zaradila Atlantu, lebo to bol prvý triumf a ten zostane večný. Medailu na OH môžem získať len raz za štyri roky, kým šanca na grandslamový titul príde štyrikrát v sezóne. Post svetovej jednotky nie je večný, teším sa z neho teraz, vďaka tomu som prežila krásne Vianoce a pár týždňov, ale viem, že sa už na mňa chystá útok. Je tu Hingisová, Selešová, vrátila sa Grafová a je deviata, a tak sa bojím, že to dlho nepotrvá."
m Váš otec Wink reprezentoval USA vo volejbale na OH 1968 v Mexiku, mama Ann je šéfkou juhokalifornskej volejbalovej asociácie, sestra Shannon hrá volejbal za St. Mary College a druhá sestra Leiann za kalifornskú univerzitu Irvine. Tak prečo ste sa dali vlastne na tenis?
"Počasie v Kalifornii je ako stvorené na túto hru, máme skvelé podmienky po celý rok, a keď som mala sedem, rodičia na strčili do jedného tenisového klubu, kde sa mi strašne zapáčilo."
m Mali ste problémy s váhou, vaše výkony stagnovali, ba na istý čas ste pred troma sezónami vypadli z Top Ten. Prečo?
"Výkonnostne som vystrelila vysoko v 17 rokoch, ale stále som ešte rástla a veľa jedla. Bola som mladá, nerozumná a nekontrolovala sa. Postupne som však váhu zhadzovala a tvrdo na sebe pracovala."
m Takmer 15 kíl za niečo vyše roka. Čo ste to mali za diétu?
"Žiadnu. Iba som začala obmedzovať stravu a zdvojnásobila tréningové zaťaženie. Zatiaľ to funguje. Stále mám rada hamburgery a neodpustím si ich, akurát ich zjem menej než kedysi."
m Aké sú vaše tenisové plány? Máte nejaký sen? Wimbledon?
"Sen každého Američana je vyhrať US Open, čo sa mi podarilo. Na Wimbledon si netrúfam, nie som hráčka na trávnaté dvorce, hoci by to bolo krásne. Wimbledon je tenisová história. Ale nielen tenis je v živote človeka dôležitý."
m A čo ešte?
"Zdravie, pohoda v rodine, chvíle s priateľmi. Prežila som hrozné obdobie, keď sa moji rodičia hádali. Tréner Robert Vant Hof mi bol vtedy oporou a pomohol mi preniesť sa cez tieto depresívne chvíle. Tenis hrá v mojom živote dôležitú úlohu, ale nie najdôležitejšiu. Prehry beriem športovo, viem žiť aj bez veľkých triumfov."
m Kto bol váš tenisový vzor?
"Veľa Američanov chcelo napodobiť Chris Evertovú, aj ja som ju obdivovala. Ale nebudete mi veriť, zo začiatku bola mojím idolom Jennifer Capriatiová, kým žiarila. Imponoval mi jej štýl, napredovanie a sláva."
m Čo váš tenis? Ste s ním spokojná? Ktoré rezervy potrebujete ešte odstrániť?
"Je to stále lepšie, ale mám sa čo učiť v hre na sieti, nie som spokojná s volejmi a chýba mi ešte väčší prehľad na dvorci v celoplošnej hre."
m Čo hovoríte na Kordov prípad dopingu? Je možné, aby ste užili nandrolon, nevediac o tom?
"Vylúčené. O každej pilulke viem a vždy sa pýtam, akú injekciu mi chcú pichnúť. Myslím si, že kniha hovorí jasne - nandrolon je zakázaný steroid a trestá sa podľa presnej sadzby."
m V poslednom zápase skupiny v Perthe nastupujete proti Slovensku. Aké sú vaše šance?
"Bude to veľmi ťažké stretnutie. S Habšudovou som hrala vlani neuveriteľne vyrovnaný a náročný súboj na Australian Open, vyhrala som až po boji 9:7 v treťom sete. Kučera je v Top Ten a proti Gambillovi favoritom, takže príliš vyskakovať nemôžeme, ale ešte sme v skupine nevyhrali a nechceme odísť z Hopmanovho pohára s nulou."
