rok čo rok som o takomto čase dostával vzácnu poštu z Brna. Malú péefku od Vás. Medzi veľkohubými pozdravmi firiem, keď sa už nedalo rozoznať, či je to úprimné želanie všetkého najlepšieho do nového roku alebo reklamná tlačovina, sa Vaše skromné "písaníčka" vynímali ako biela vločka na čiernej ploche. Ako biele pierko anjela na čiernom kabáte.
"labutě letí po sněhu
a hus utíká po dešti
a znovu je tu nový rok
a nová touha po štěstí"
Na obálke bol uvedený odosielateľ: Jan Skácel, Kotlářská 35 a, Brno. Tá Vaša adresa ma fascinovala: aké to musí byť krásne bývať celý život na ulici, ktorá sa volá Kotlářská. Básnik by mal mať kontakt s niečím takým hmatateľným a konkrétnym, ako sú napríklad kotlári. Potom sa viac drží pri zemi. Ale vy ste nám napriek tomu odleteli do neba. Ale najtajomnejšie na Vašom bydlisku bolo to maličké "a" za číslom domu. Ja viem, to sa tak občas píše, keď má nejaká budova ešte niečo navyše, prístavbu alebo prílepok. Ale ja to "a" vnímam inak: Vaša poézia, Vaša reč, Váš život bol vždy plný zámlk. Vždy ste povedali radšej menej a uprostred reči, uprostred verša ste sa odmlčali. Koľko je okolo nás tých, čo iba hovoria a hovoria, ohlušujú nás prázdnymi slovami, aby v tom hukote slovného vodopádu, v tom prázdnom mletí slamy nebolo počuť, že nemajú čo povedať. Tento rok som poslal zasa menej vianočných a novoročných pozdravov ako vlani. Možno je to tým, že je zasa o niečo menej kamarátov, ktorí podržia človeka v zlých časoch. Možno preto, že je zasa viacej prázdnych slov. A ja by som nemohol byť básnikom, keby som rozmnožoval hluché slová. Možno preto, že mi je čoraz odpornejší ten vianočný a novoročný priemysel, ktorého sa zmocnili masmédiá, reklama, marketingové oddelenia veľkých supermarketov. A tak si v týchto dňoch listujem Vaše knižky, aby som sa nadýchal Vášho ticha. Nadýchať sa takého ťažkého, horkého, skácelovského ticha je liečivé. A mne sa podarilo nadýchať poslať štvorveršovú básničku pre básnikov, ktorí odišli do neba a pre ľudí, ktorí ostali na zemi:
nič nie je nové ani rok
svet beží (stojí) po starom
tak stráž si v dlani kamienok
a nepredaj sa kšeftárom
Váš Daniel Hevier
