dôrazne poprel, informácie však vyšli nepopierateľne práve od jeho ľudí. Úniky informácií sa niekedy dejú z neopatrnosti, inokedy zámerne. Nie je vylúčené, že aj tento patril do druhej spomínanej kategórie. Je totiž nad slnko jasnejšie, že Kofi Annan a šéf UNSCOM Richard Butler si nepadli práve do oka a nie je vylúčené, že ľudia generálneho tajomníka priliali olej do ohňa zámerne, v snahe zbaviť sa nepohodlného šéfa inšpekčného tímu, ktorý sa zodpovedá výlučne Bezpečnostnej rade. Sám Butler včera pripustil, že jeho mandát nie je večný. Dvojročná zmluva šéfa UNSCOM by mala vypršať v lete tohto roku a austrálsky diplomat naznačil, že pravdepodobne nepožiada o jej ďalšie predĺženie. Je dokonca možné, že žiadne ďalšie predĺženie ani nebude. Iracký veľvyslanec OSN totiž najnovší škandál komentoval slovami, že to je "úmrtný list UNSCOM".
Pravdivosť informácií o zneužívaní informácií získaných inšpektormi UNSCOM nepoprel úplne ani Washington. Vo veľmi diplomaticky koncipovanom americkom vládnom vyhlásení sa však hovorí, že prípadné údaje, získané týmto spôsobom, boli iba "vedľajším produktom" inšpekčnej misie. Od roku 1995 boli do inšpekcií zapojené aj výzvedné služby 40 krajín sveta, pretože inšpektori "boli Irakom flagrantne vodení za nos" a nemali sami prístup ani k mnohým základným informáciám. Keďže elitné republikánske gardy bdejú rovnako nad bezpečnosťou Saddáma, ako aj nad zakázanými zbraňami, inšpektori sa podľa slov Scotta Rittera - bývalého člena a súčasného kritika misie UNSCOM - jednoducho museli dostať aj k údajom, ktoré neboli ich prvotným cieľom. Práve tieto informácie boli podľa irackej strany zneužité aj počas decembrových náletov.
Kto sleduje napätie okolo Iraku od začiatku, si mohol v posledných mesiacoch všimnúť nepatrný posun: ešte prednedávnom USA tvrdili, že ich cieľom je výlučne znemožniť Iraku vývoj jadrových a chemických zbraní. Neskôr ale Washington priznal, že najväčšou prekážkou pokoja v oblasti je sám Saddám Husajn. Jeden z blízkych spolupracovníkov Kofiho Annana však v tejto súvislosti vyhlásil, že OSN sa jednoducho "nemôžu podieľať na procese, ktorého cieľom je zvrhnúť vládu v jednom z členských štátov". Za týmito slovami sa skrýva obrovská dilema súčasného sveta: je všeobecne známe, že Saddám Husajn je exemplárny prípad diktátora, ktorý neváha používať teror a chemické zbrane proti obyvateľom vlastnej krajiny. Súčasne však vo svete neexistuje kontrolovaná moc, ktorá by mu v tom mohla zabrániť. To, že USA vzali úlohu spravodlivého v istom momente do vlastných rúk, sa dnes obracia proti nim. Obdobie rozdeleného sveta, keď si každý robil poriadky na vlastnej polovici ihriska, sa skončilo, od tých čias však ešte nikto neprišiel so žiadnym lepším nápadom. JURAJ KITTLER