Pravdepodobne v 6. storočí na území Indie nejaká neznáma hlava vymyslela hru, ktorá s nepodstatnými zmenami pretrvala až do 21. storočia (čo dokazuje, že to bol nápad hodný génia). Pohybovali sa v nej králi, veže, jazdci a pešiaci, ale namiesto dám ferzi (len o 1 pole po diagonále) a namiesto strelcov alfili (o 2 polia po diagonále). Šachovnica mala 64 polí, známy bol pojem matu a premeny pešiaka na ferza. Pravda, z týchto prvopočiatkov sa nezachovali nijaké konkrétne partie či skladby. Až približne z 9. storočia, keď sa šatrandž (ako sa zvykne prvá forma šachu nazývať) dostal k Arabom, pochádza 680 mansúb, akýchsi zakončení partií, alebo skôr skladieb, ako o tom svedčia pripojené komentáre autorov rukopisov. Je možné, že vytváranie "umelých" kombinácií bolo prirodzeným sprievodným javom boja dvoch súperov, ale tak či onak, starí arabskí šachisti ovládali svoje remeslo veľmi dobre, niekedy až majstrovsky. Najlepším z nich bol al-Adlí, autor azda prvého šachového rukopisu, pochádzajúceho z rokov okolo 840. Bohužiaľ, tento rukopis sa nezachoval, vie sa však o ňom z najstaršieho existujúceho šachového rukopisu, ktorý napísal anonymný autor r. 1140 pod názvom Kniha o šatrandži s podtitulom Výber z prác al-Adlího, as-Sulího a ďalších. Na ukážku z tohto vzácneho diela, uloženého v Istanbule, uvádzame najcitovanejšiu mansubu, ktorej autorom je iný vynikajúci šachista, asi Arab žijúci na území terajšieho Tadžikistanu na konci 8. a začiatku 9. storočia:
Skladba č. 2
Abu-Naim al-Chadim
Pred rokom 840
Mat 3. ťahom (5-5)
Kontrolná notácia: biely Kg8 Ve1 Vg1 Jg3 Pf4 (5 kameňov), čierny Kf6 Vd7 Vh7 Jg6 Pf5 (5 kameňov), biely začne a vyhrá, to sa mu však podarí len tak, že dá mat tretím ťahom. Riešenie prinesieme v nasledujúcej rubrike.
Riešenie skladby č. 1 (Loyd): 1.Dh6!! a čierny sa dostáva do "tempa" (čiže nevýhody z ťahu); po 1...Kb4 nasleduje 2.Dc1 K~ 3.Da3 mat a po 1...Ka5 2.Kb3 b4 3.Db6 mat (1...b4 2.Da6 mat netreba uvádzať, lebo mat je "krátky"). Jednoduchá trojťažka, založená na skvelom, typicky "loydovskom" úvodníku. (FF)
