tejšia sadzba pre podnikateľský maloodber je 2,97 Sk za kWh. V tejto sadzbe odoberajú s výnimkou poľnohospodárov a obcí za verejné osvetlenie aj menšie zdravotné strediská, školy, úrady, teda všetci čo nie sú pripojení cez vedenie vysokého napätia. Iba odberateľom, ktorí ročne odoberú viac ako 40 tisíc kWh, sa vyplatí lacnejšia sadzba 2,05 Sk za kWh. Domácnosť by však nemala ročne odobrať viac ako 4 tisíc kWh, ak tento limit prekročí, celý rok sa jej vyúčtuje v sankčnej sadzbe - 1,40 Sk za kWh. Aj pri takejto sadzbe sa v porovnaní so sadzbou 2,97 Sk vyplatí podnikať alebo vyhrievať si bazén.

Porovnaním terajšej sadzby B 1,20 Sk za kWh a podnikateľskej sadzby pre maloodber 2,97 Sk zistíme, že ak ďalšie zvýšenia bytovej sadzby bude vláda robiť s indexom 21 % ako teraz, vyrovnanie ceny za elektrinu pre bytový a podnikateľský maloodber nastane až po piatom takomto zvýšení cien. Ak by vláda chcela počas tohto volebného obdobia vyrovnať ceny elektriny pre oba druhy maloodberov, musí ich zvyšovať častejšie ako raz za rok. Vláda teraz radšej ani nepripomína, že ceny všetkých energií a pre všetkých odbereteľov by sa mali zvýšiť ešte raz, totiž energie treba zaťažiť štandardnou sadzbou DPH 23 %. Je to požiadavka EÚ. V ČR sú pri elektrine aj teple na trištvrte cesty k náprave cien. Cena elektriny pri sadzbe B je vrátane 22 % DPH 2,20 Kč za kWh. Pozoruhodné je oznámenie ministerstva financií o tom, kam budú smerovať peniaze zo zvýšenia cien pre domácnosti. Presne 90 % pôjde pre Slovenské elektrárne, a. s., a iba zvyšok pre elektrorozvodný podnik. Na komplexných nákladoch na výrobu a rozvod elektriny sa rozvodný podnik podieľa najmenej 30 % nákladov. Uvedené rozdelenie výnosov zo zvýšenia cien elektriny svedčí o zlom stave financií SE. Na druhej strane štát ako vlastník všetkých troch rozvodných podnikov toleruje rozvodným podnikom podnikanie v telekomunikáciách. Do týchto zrejme oveľa ziskovejších činností už investovali rozvodné podniky stovky miliónov korún. Na takúto orientáciu rozvodných podnikov možno hľadieť ako na pridruženú výrobu socialistických JRD, vtedy to tiež umožnilo oddialiť zvyšovanie cien potravín. Tento model si z núdze teraz osvojili energetici, je to však ústup od trhových hospodárskych princípov. Takéto praktiky deformujú aj trh s telekomunikačnými službami.

JURAJ VECHTER