Po roku 1972 pracoval ako vedecko-výskumný pracovník v oblasti riadenia ekonomiky a cenového výskumu. Prednášal na VŠE v Prahe a VŠE v Bratislave. V roku 1990 sa stal riaditeľom najväčšieho ekonomického výskumného ústavu v SR, členom Hospodárskej rady vlády. V rozhovore pre SME sa J. Marček zamýšľa nad niektorými aktuálnymi problémami slovenskej ekonomiky.
V súvislosti so vstupom SR do Európskej únie a NATO sa často hovorí o zmene systému financií, menovej a úverovej politiky…
- Mali by sa meniť tak, aby pôsobili jednako na upevňovanie a stabilitu meny i na efektívnosť podnikania podporením investičnej a reštrukturalizačnej politiky.
Napriek tomu, že NBS vykonala kus práce od vzniku SR, zostávajú mnohé otázky nedostatočne riešené. Ide napr. o nezávislosť NBS od vlády, zdokonalenie bankového dohľadu, emisné a úverové prístupy a nástroje.
Ťažko možno tiež pochopiť, že banka pod nútenou správou vykazuje stále mesačne stratu a opatrenia na jej reštrukturalizáciu a efektívnosť sú neúčinné! Napriek tomu, že sa menová politika snažila stabilizovať menu, sú určité javy, ktoré môžu značne ovplyvniť budúci vývoj meny. Sú nimi - vonkajšie zadlženie je o viac ako 50 % vyššie, ako sú devízové rezervy. Ďalej finančný trh je kritický, nedostatok úverových zdojov vyvoláva vysoké úrokové miery, za ktoré získať finančné zdroje je neefektívne pre hospodársku sféru, ktorá nie je schopná ani úroky splácať, nie to ešte istinu. Za takých úverových podmienok ekonomika nemôže fungovať. Všade vo vyspelom svete sa úroková miera nad 4% považuje za rizikovú a vytvára podmienky pre nestabilitu finančného trhu a tým aj hospodárstva.
Pasívna obchodná a platobná bilancia vyvoláva tlak na devízové rezervy, ale aj emisiu peňazí, čo objektívne vedie k inflácii a nerovnováhe v ekonomike. Obdobne pôsobí aj vysoký deficit štátneho rozpočtu a najmä prekročenie jeho normatívneho limitu (cca 3% z HDP).
Vysoká úroveň, tzv. klasifikovaných úverov znižuje likviditu bánk, ich efektívnosť a môže viesť až k insolventnosti, čo zase pôsobí na zvyšné požiadavky na NBS.
Čo by mala obsahovať hospodárska politika vlády?
- Ekonomických otázok, ktoré bude nutné riešiť, je mnoho. Vyplýva to zo stavu našej ekonomiky, ktorá popri svojej dynamike, dosiahnutej v ostatných rokoch niesla so sebou rast zložitosti i kritických stránok svojho rozvoja. Základným motívom transformácie ekonomiky bola privatizácia, ktorá bola v základných odvetviach. Súkromný sektor dosiahol rozhodujúci podiel na tvorbe HDP a privatizáciu možno považovať takmer za ukončenú.
Samotná koncepcia privatizácie v ostatných rokoch vyradila kupónovú privatizáciu a orientovala sa na priame predaje, čo samo o sebe by ešte nebolo zlé. Avšak priame predaje sa zmenili vo väčšine na predaj vopred určeným "domácim" investorom prakticky bez súťaženia. Tým sa vlastne privatizácia stala nástrojom neobjektívnej diferencie ľudí - dvoch výrazných skupín. Prvú skupinu tvorili tí, ktorým sa umožnilo privatizovať a tí, ktorí tento proces mohli len sledovať. Aby však aj táto druhá skupina bola uspokojená, dostala omrvinky vo forme odškodného vo výške 10 000 Sk na osobu, ktorá sa prihlásila kupónovou knižkou. FNM tieto peniaze postupne spláca podľa vekových kategórií. Týmto spôsobom z privatizácie podnikov bola vyradená drvivá väčšina dospelých osôb SR. Do tejto vlny privatizácie sa nepustil zahraničný kapitál, čo sa odôvodňovalo lákavým, ale zradným heslom - vytvorme vlastnú podnikateľskú vrstvu a potom nech oni rozhodnú o účasti zahraničného kapitálu.
Tým, že z privatizácie bola vyradená súťaživosť, konkurencia a zahraničný kapitál, vznikli mnohé paradoxy. Napríklad niektorí privatizátori získali podniky lacno, čím bol ochudobnený štát. Majiteľmi sa stali aj neschopní podnikatelia, ktorí často zruinovali bývalé štátne podniky, v dôsledku čoho účinnosť ekonomiky bola nízka a štát bol ochudobnený o dane a ľudia často stratili prácu.
Nechcem paušalizovať, pretože sú aj veľmi dobre fungujúce privatizované podniky, to však skôr potvrdzuje len výnimku zo všeobecných nepriaznivých tendencií.
Aký je Váš názor na vstup zahraničného kapitálu do hospodárstva SR?
- Rozvoj slovenskej ekonomiky sa bez zahraničného kapitálu nezaobíde, najmä preto, že má nedostatok vlastných zdrojov na nové technologické investície, ale aj na výstavbu infraštruktúry. Nové investície donášajú nové pracovné príležitosti, možnosti odbytu, rastu efektívnosti a odvodov daní do štátneho rozpočtu. Súčasný stav zahraničných investícií predstavuje 57 mld Sk (1,62 mld USD), na 1 obyvateľa pripadá len okolo 300 tisíc korún. Napriek pomerne značnej dynamike rastu zahraničných investícií do ekonomiky Slovenskej republiky je ich celková výška v porovnaní s inými transformujúcimi sa krajinami pomerne nízka. Slovenská republika je spomedzi transformujúcich sa krajín na piatom mieste, ak posudzujeme rozsah investícií na jedného obyvateľa. Hlavné príčiny tohoto stavu možno zhrnúť takto:
- váhanie Slovenskej rebupliky s presadzovaním kritérií umožňujúcich vstup do ekonomicko-politických štruktúr Európy, čo nabáda k opatrnosti investorov so vstupom kapitálu do slovenskej ekonomiky
- zámerné obmedzovanie vstupu kapitálu preferovaním slovenskej podnikateľskej vrstvy a odďalovanie vstupu zahraničného kapitálu administratívnymi opatreniami, ktoré nezodpovedali záujmom ekonomiky.
Možno predpokladať, že obmedzujúce faktory budú v najbližšom období cieľavedome odstránené a že Slovensko sa stane z hľadiska možností investovania krajinou zaujímavou a perspektívnou.
Ekonomika si razí cestu k trhovej ekonomike, s čím nevyhnutne súvisí zbližovanie právnych predpisov so zákonmi najmä krajín Európskej únie. Možno povedať, že sa vytvára zákonný rámec pre správanie podnikateľov, domácich i zahraničných?
- Dá sa to takto povedať. Vzhľadom na určité odlišnosti zákonov a vyhlášok v SR oproti právnym predpisom štátov EÚ, odlišnosti v riadení a napríklad aj vo financovaní je potrebné, aby sa potencionálni zahraniční investori poradili so špecializovanými poradenskými organizáciami a hľadali optimálne riešenia použitia svojho voľného kapitálu.
Klíma pre investovanie je vhodná, až atraktívna, a investori sa nemusia obávať doterajších nedostatkov v politike, ktoré nemôžu zmenšiť vôlu dobre investovať. Prax ukázala, že mnohí investori, ktorí sa nebáli vložiť peniaze do slovenského hospodárstva, dosiahli a dosahujú pozitívne výsledky. Odstránenie politických bariér môže doterajšie váhanie investorov radikálne zmeniť na výrazný záujem investovať .
Aký očakávate postup pri presadzovaní ekonomickej reformy?
- Vychádzam z toho, že mnohí ľudia nevedia, v akom stave je naša ekonomika. Nejde však o to, za každých okolností hľadať nedostatky, ale posudzovať ekonomiku z hľadiska pozitív a negatív, t. j. vo svojom súhrne. Musí existovať kontinuita, nie je možné čarovným prútikom odstrániť nakopené nedostatky, ale postupne ich riešiť s rozvíjaním pozitívnych stránok. Myslím si, že je dôležité spájať úlohy s kritériami na ľudí, ktorí ich majú riešiť. Ide o nároky na kvalifikáciu. Nemali by sa prijímať kritériá politickej príslušnosti ani veku, ale vedomostí, organizátorských schopností a skutočného výkonu. Vláda musí riešiť vnútornú bezpečnosť ľudí, strážiť zákony, osobnú slobodu ľudí a ich istoty.
Ak má byť štát a jeho vláda úpešná, musí sa starať o zdravie svojich ľudí a o ich vzdelanie. Tieto úseky sociálnej a kultúrnej sféry nesmú byť nikdy narušené. Vzdelaní a zdraví ľudia robia divy. Súčasne s tým ruka v ruke musí ísť starostlivosť o ľudí starých, chorých, invalidných a inak sociálne odkázaných. Pri plnení týchto aspektov je možný aj rozvoj ekonomiky, za ktorej chod musí niesť svoj podiel zodpovednosti každý dospelý, zdravý a práceschopný obyvateľ, ktorý má pracovať pre seba a tým aj pre spoločnosť. Práve v tom spočíva občianska sloboda a demokracia a na týchto princípoch sa svet integruje a globalizuje.
(r)
