y. Predstihol ho rok 1992, keď ekonomický krach postihol peňaženky občanov oveľa viac. Pesimisti však tvrdia, že tento rok môže byť tragickému deväťdesiatemu druhému dôstojným súperom. Vrchol krízy je "naplánovaný" na marec až máj, keď sa tiež majú zaktivizovať masy pracujúcich. Štrajky, blokády komunikácií a železníc, hladovky a mítingy by mali mať oveľa masovejší charakter ako v uplynulom roku. V posledný mesiac v roku 1998 sa podľa Štátneho štatistického výboru štrajky uskutočnili v 2135 podnikoch a zúčastnilo sa na nich skoro 150 000 ľudí, zatiaľ čo v roku 1997 protestovali v rovnakom období len v 526 podnikoch. Ak aktivita nespokojných zamestnancov bude rásť týmto tempom, tento rok sa stane - čo do počtu protestov - rekordmanom od začiatku 90. rokoch.
PÄŤDESIAT MILIÓNOV CHUDOBNÝCH
Hlavnou príčinou nespokojnosti je nevyplácanie miezd a dôchodkov. Predseda vlády Jevgenij Primakov sľubuje, že počas nasledujúcich troch mesiacov by mala byť zadlženosť štátu voči svojim zamestnancom zlikvidovaná. Ale verí mu len málokto. A ak príde k rozsiahlej menovej emisii, ktorá sa podľa niektorých liberálnych ekonómov už začala, hyperinflácia znehodnotí aj to málo, čo budú občania dostávať.
Priemerný plat sa za posledné obdobie v Rusku zvýšil o tri ruble. To predstavuje presne jeden bochník najlacnejšieho chleba. Priemerný plat je dnes 1113 rubľov (53 dolárov) a v tomto roku má narastať približne rovnako rýchlo. Ceny sa však budú zvyšovať celkom určite mnohonásobne rýchlejším tempom. Podľa sociologických výskumov sa v roku 1999 počet tých, ktorých odborníci zaraďujú do kategórie chudobných, zvýši o 50 percent, a dosiahne tak 50 miliónov. To je tretina obyvateľov krajiny.
Rozpočet pritom aj naďalej počíta so znižovaním výdavkov na sociálnu politiku a invalidi, deti a starí ľudia sa ocitnú pravdepodobne v totálnom vzduchoprázdne. Nezamestnaných, ktorých je dnes oficiálne 8,5 milióna (neoficiálne o niekoľko miliónov viac), bude pribúdať približne rovnako ako koncom minulého roka, čo znamená, že o prácu prichádza asi 60 tisíc ľudí mesačne. Podniky, ktoré ešte dnes existujú, aj keď nič nevyrábajú, budú musieť skôr či neskôr vyhlásiť skutočný bankrot. Zahraničný kapitál stratil aspoň na čas o Rusko záujem a o nových pracovných príležitostiach nemá zmysel hovoriť.
JADROVÉ HARAŠENIE
Aj politická scéna sa bude v budúcich dvanástich mesiacoch búrlivo otriasať. Parlamentné voľby, ktoré sa majú konať v decembri, budú určovať tón všetkých vystúpení, ovplyvnia ako vnútornú, tak zahraničnú politiku. Moskva aj naďalej bude strácať pozície na medzinárodnom poli. Hlavnou udalosťou by sa malo stať zjednotenie so susedným Bieloruskom, ale inak budú Rusi zaujatí hlavne sami sebou. Na významné svetové udalosti sa budú len pozerať a v prípadoch podobných vojenskej akcii v Iraku pozdvihnú svoj slabý hlas. Na ich protesty však bude braný stále menší ohľad a posledné, čo im zostáva, je aktivizovať zbrojenie a harašiť zastaranými jadrovými hlavicami.
VOLANIE PO TVRDEJ RUKE ZOSILNIE
Ministerstvo vnútra oficiálne priznalo, že sa očakáva dramatický rast politického extrémizmu a trestných činov spojených s politikou. Vraždy na objednávku, škandály a obchod s kompromitujúcimi materiálmi získajú masový charakter. Kriminalizácia politického života a prenikanie podsvetia do štátnych orgánov i do parlamentu sa stáva problémom číslo jeden už v súčasnosti. Hystéria spojená s predvolebnou kampaňou je rovnako ako ekonomický prepad naplánovaná na jar. V obchodoch sa značne prejaví nedostatok kvalitných potravín, pretože import sa rýchlo obmedzuje a staré zásoby sú takmer vypredané. Nespokojnosť ľudí a volanie po tvrdej ruke ovplyvnia predvolebné programy väčšiny strán. Krajne ľavé a krajne pravé hnutia budú mať väčšiu šancu vo voľbách ako umiernení demokrati, liberáli a strany so sociálnodemokratickou orientáciou.
Najoptimistickejšie prognózy zazneli tentoraz z úst astrológov, ktorí sa však netešia príliš veľkej dôvere občanov. Najslávnejšia z nich, Tamara Globa tvrdí, že v druhej polovici roku 1999 sa na politickej scéne Ruska definitívne sformuje tzv. Veľká štvorka, teda štyria najvplyvnejší lídri, ktorí budú určovať chod udalostí až do prezidentských volieb v roku 2000. Jeden z nich potom vstúpi ako vládca Ruska do budúceho tisícročia. Pokiaľ sa v roku 1999 neobjaví nečakane na politickej scéne niekto celkom nový, voliči sa budú rozhodovať medzi komunistom Gennadijom Ziuganovom, autoritatívnym moskovským starostom Jurijom Lužkovom, krasnojarským gubernátorom, najtypickejším predstaviteľom vlády tvrdej ruky generálom Alexandrom Lebeďom a liberálnym Grigorijom Javlinským, ktorý má však zo všetkých najmizivejšiu šancu.
BOJ O PREŽITIE
Posledná vládna a ekonomická kríza v Rusku nie je poslednou. Vlastne sa v roku 1998 len začala. Prakticky všetci ekonómovia, ako z ľavého tak z pravého tábora, označujú rok 1998 za rok stratených ilúzií a tento rok za rok najťažšej skúšky. Kto v nej uspeje, ten prežije v zdraví rok 2000. Pesimisti i optimisti však priznávajú, že koniec storočia bude pre Rusko charakteristický mimoriadne veľkými obeťami. Ak však bývalá svetová veľmoc prežije rok 2000 vo svojich súčasných hraniciach.
PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva, agentúra EPICENTRUM
