Najväčšia obchodná a druhá najväčšia hospodárska veľmoc je na svete. Jedenásťčlenná Európska ekonomická a menová únia (EMÚ) priniesla na svet euro, ktoré ruší náklady spojené s menovými transakciami, ukončuje valutové špekulácie, zvyšuje prehľadnosť cien, uľahčuje obchod a investovanie, ale aj cestovanie po Európe a konkuruje doláru a jenu.
Euro prešlo mnohými politickými búrkami než uzrelo svetlo sveta. Má mnoho nepriaznivcov, ktorí ho vopred odsúdili na neúspech, alebo mu dávajú nanajvýš tri roky života, ako napríklad bývala britská premiérka Margaret Thatcherová. Ale má aj veľa nadšencov. Medzi posledne menovaných logicky patrí aj Wim Duisenberg, prvý prezident Európskej ústrednej banky (EÚB), ktorý sa sám ujal funkcie po vážnom nemecko-francúzskom politickom spore na eurosummite v marci v Bruseli, a to len na štyri namiesto na osem rokov. "Z dlhodobého hľadiska nevidím nikajú ozajstnú hrozbu. Európa si v posledných rokoch počína už skoro tak, akoby euro bolo realitou. Istým spôsobom už žijeme v menovej únii dva alebo tri roky. Jednotlivé členské štáty sa tým stávajú menej zraniteľné udalosťami mimo Európy," hovorí Wim Duisenberg, ktorý za najväčšie mračno na obzore menovej únie považuje vysokú nezamestnanosť.
A čo dostáva euro do vienka? Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat bol hrubý domáci produkt (HDP) členských krajín menovej únie v roku 1997 o 19 percent nižší ako HDP USA, ale o 49 percent vyšší ako HDP Japonska. Export bol v minulom roku o 25 percent vyšší ako export USA a dosiahol dvojnásobok japonského exportu. EÚ, z ktorej 11 krajín tvorí EMÚ, zaberala v roku 1997 až 20 percent celého svetového exportu, kým USA iba 16 percent a Japonsko 10 percent.
Eurozóna zahrňujúca Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko, Belgicko, Fínsko, Rakúsko, Luxembursko, Portugalsko a Írsko má 291 miliónov obyvateľov. Z terajších členov EÚ sa mimo eurozóny ocitli Veľká Británia a Dánsko, ktoré v praxi aplikujú výnimku z Maastrichtskej zmluvy, Švédsko, ktorého neúčasť v prvej vlne neodporučil švédsky parlament a Grécko, ktoré nespĺňa viaceré základné ekonomické kritériá. Krajiny kandidujúce na vstup do EÚ musia vývoj v menovej únii sledovať a prispôsobovať sa mu, ale ako uviedol Wim Duisenberg ich členstvo v menovej únii je otázkou rokov a musí mu predchádzať členstvo v EÚ. (TASR, mim)
