Jedným zo zásadných cieľov balíčka ekonomických opatrení je aj obnovenie finančnej a daňovej disciplíny v štáte. Slovenská vláda chce podľa informácií denníka SME na zabezpečenie tohto cieľa uskutočniť podobné opatrenia, aké pred niekoľkými týždňami avizoval kabinet Miloša Zemana - štát by mal kapitalizovať svoje daňové, colné a iné pohľadávky v problémových podnikou.
Napriek tomu, že vláda ešte stále neschválila balíček ekonomických opatrení, viacerí jej členovia sa už vyjadrovali, že privatizátori, ktorí svoje podniky zveľaďovali a tie teraz prosperujú, sa nemusia obávať snahy vlády o revíziu privatizačných rozhodnutí. Avšak tí, ktorí svoje podniky nevedeli poriadne riadiť, by o ne mali podľa doterajších vyjadrení vlády príjsť. Týmito smermi sa uberá aj vládny balíček.
Do kapitalizácie pohľadávok by mal byť zapojený nielen štát (ten môže kapitalizovať iba daňové a colné pohľadávky), ale aj verejnoprávne inštitúcie (Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce) a banky. V balíčku to síce nie je špecifikované, dá sa však očakávať, že štát bude spolupracovať predovšetkým s bankami, kde má priamy alebo nepriamy akcionársky vplyv. Ide najmä o VÚB, Slovenskú sporiteľňu, IRB a Konsolidačnú banku, môže tam však patriť napríklad aj Istrobanka, Dopravná banka či Poštová banka. Okrem štátu, verejnoprávnych inštitúcií a bánk by sa do procesu posilňovania vplyvu štátu v podnikovej sfére mal zapojiť aj Fond národného majetku SR. V jeho prípade vláda uvažuje o výraznom posilnení právomocí pri kontrole v podnikoch, s ktorými má ešte stále zmluvne nárokovateľné vzťahy. Osobitne sa v balíčku upozorňuje na problém odpredaja časti majetku podniku, ktorý nemá splatené všetky dlhy voči FNM bez súhlasu fondu. V takomto prípade vláda uvažuje o bezodkladnom odstúpení od zmluvy a predaji podniku novému nadobúdateľovi.
Vláda spája kapitalizáciu pohľadávok a presadenie akcionárskeho vplyvu aj s ochranou hodnoty pohľadávok veriteľov, ktoré chce zmeniť na likvidnejšie aktívum, ako je v praxi ťažko vymáhateľná pohľadávka. Zároveň tým umožní veriteľom, hlavne bankám, aby mohli vo výraznejšej miere ovplyvňovať hospodárenie svojich dlžníkov. Ďalším efektom tohto postupu bude aj zlepšenie likvidnosti dlžníkov a tým ozdravenie podnikov.
O spôsobe, ako bude štát nakladať s takto nadobudnutým majetkom, nie je v balíčku definitívne rozhodnuté. Okrem predaja týchto akcií totiž chce vláda zvážiť aj možnosť vytvorenia inštitucionálnych mechanizmov na správu takto získaných majetkových účastí štátu. V prípade FNM sa uvažuje aj o širšom zapojení kapitálového trhu do privatizácie. Znamenalo by to predaj akcií z portfólia FNM v anonymných aukciách. Takýto postup je však naviazaný na prijatie legislatívy na ochranu majoritných akcionárov. Zároveň sa však pre FNM ponecháva aj možnosť predávať balíky akcií formou verejných súťaží. V návrhu balíčka sa však na viacerých miestach zdôrazňuje, že pri priamych predajoch sa už nebude pozerať odlišne na domáci a na zahraničný kapitál, takže rozhodnutie o víťazovi verejnej súťaže bude závisieť iba od konkrétnych ponúk. Celý proces kapitalizácie pohľadávok a následného predaja tak môže pôsobiť aj ako stimul pre zvýšený prílev zahraničných investícií.
Kapitalizáciu pohľadávok štátu je podľa súčasného znenia balíčka jediným známym spôsobom, ako chce vláda znižovať druhotnú platobnú neschopnosť slovenského podnikového sektora. Ďalšie kroky na vyriešenie tohto problémy sa budú pritom robiť najskôr v druhom štvrťroku budúceho roka. Vláda si totiž v balíčku dala iba záväzok, že do marca 1999 pripraví analýzu tohto problémy a až na jej základe rozhodne o ďalšom postupe.
DUŠAN DEVÁN
