Presunutie termínu najbližších izraelských parlamentných volieb z roku 2000 na zatiaľ bližšie neurčený dátum niekedy medzi aprílom a júnom budúceho roku, ktorý minulý týždeň odhlasovali poslanci izraelského Knesetu, nepochybne najviac otriaslo mocou Benjamina Netanjahua, ktorý od zvolenia za premiéra v roku 1996 už nespočetnekrát bravúrne prežil pokusy o predčasné ukončenie jeho mandátu. Čo sa dosiaľ nepodarilo ľavici, to napokon urobili svojmu premiérovi jeho podporovatelia z najtvrdšieho tábora pravicového spektra, ktorých sa Netanjahuovi darilo nejakým spôsobom uspokojiť, keď bol tlačený prijímať rozhodnutia v mierovom procese. Veď za približne dva a pol roka svojej premiérskej kariéry ich ani neurobil viac ako dve - prijal dohodu o Hebrone a nedávano v americkom Wye Plantation o odovzdaní 13 percent predjordánskeho územia Palestínčanom, ktorá sa mu stala osudnou. V nedeľu Netanjahu začal boj o svoje znovuzvolenie otvoreným útokom na ľavicovú opozíciu zo Strany práce heslom "Kto volí Baraka, volí Arafata", palestínsky vodca sa totiž podľa neho už teraz teší na jeho volebnú prehru. Stúpenci tých, podľa ktorých Netanjahuova neschopnosť postupovať v mierovom procese s Palestínčanmi priniesla Izraelu len napätie a nestabilitu, však budú tentokrát vo voľbách konfrontovaní s "rozšíreným" spektrom pravice - ako smerom k extrémom, tak i do stredu. Minulý týždeň totiž zo strany Likud vystúpil bývalý Netanjahuov minister financií Dan Meridor, aby vytvoril centristickú stranu a ňou konkuroval Netanjahuovi vo voľbách do parlamentu i na post premiéra. Jediný syn zakladateľa Likudu Menachema Begina Zeev Benjamin Begin plánuje na Netanjahua zaútočiť sprava a robí to rovnakou rétorikou, akou kedysi terajší premiér porazil svojho predchodcu zo Strany práce Šimona Peresa, poukazujúc na nutnosť "tvrdej ruky" v politike voči izraelskú bezpečnosť neustále ohrozujúcim Palestínčanom. Vykresľovanie hrozieb zo strany Palestínčanov, bažiacich po politickej zmene v Izraeli, aby mohli presadiť svoje požiadavky na vytvorenie vlastného štátu s Jeruzalemom ako hlavným mestom, hrozieb ich spolčenia sa s nepriateľmi židovského štátu Irakom a Iránom - to je len jedna stránka Netanjahuovej kampane. Teraz mu skutočne nahráva politický postoj palestínskych vodcov, podľa ktorých chce Izrael predčasnými voľbami iba zmariť uplatňovanie dohody z Wye, a ktorí oznámili, že pokračujú v prípravách na vyhlásenie palestínskeho štátu s blížiacim sa termínom skončenia prechodnej fázy mierového procesu, o ktorom hovoria dohody z Osla. Druhou stránkou je vytváranie ilúzie sily a jednoty rozpadajúcej sa strany Likud a obhájenie jej reputácie silného subjektu schopného riadiť izraelský štát. Na uchovaní silného Likudu však záleží napríklad aj jeruzalemskému starostovi Jehudovi Olmertovi a ministrovi zahraničných vecí Arielovi Šaronovi - ten prvý sa zriekol kandidatúry na post predsedu strany a ten druhý vyhlásil, že nemá v úmysle uchádzať sa o post premiéra.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
