tských prác nazvaná Talenty. Po predchádzajúcich dvoch ročníkoch zameraných na maľbu a sochárstvo, resp. grafiku a sklo, predstavuje tohoročné trienále (kurátorsky ho pripravila D. Janáčková, výstava potrvá do 22. februára 1999) talenty z oblasti textilného výtvarníctva. Výstava študentov piatich ateliérov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Ružomberku môže napovedať mnohé o smerovaní tejto výtvarnej disciplíny u nás. Zárodky výučby textilu na VŠVU siahajú do počiatkov 60. rokov, samostatné oddelenie textilu tu však vzniklo až v roku 1976. V deväťdesiatych rokoch v rámci rozširovania výučby úžitkových disciplín pribúdali ďalšie špecializované textilné oddelenia, pričom tento proces nemožno považovať za uzavretý (pripravuje sa napr. zriadenie oddelenia reštaurovania textilu). Študenti ateliéru voľnej textilnej tvorby docentky E. Cisárovej-Minárikovej sa v Záhorskej galérii predstavujú širokou škálou polôh textilného výtvarníctva - od miniatúr s charakterom šperku po monumentálne výtvarné prejavy, od prác študijného charakteru po inštalácie pozoruhodne zhodnocujúce atmosféru barokovej kaplnky a podzemia senického kaštieľa. Podobne široké rozpätie charakterizuje i tvorbu najmladších talentov - študentov nedávno zriadeného kurzu textilu pre 1. ročník, ktorý vedie odborná asistentka K. Zavarská (jeho absolvovanie študentmi z iných odborov prispieva k plodnému dialógu výtvarných disciplín). Experimenty v oblasti farby, materiálu a štruktúry, ale aj experimenty v rovine úžitkovej funkčnosti charakterizujú práce rovnomenných oddelení textilného dizajnu VŠVU v Bratislave (doc. J. Bajus) a jej detašovanej katedry úžitkového umenia v Ružomberku (doc. P. Rusko). V náplni prvého z nich dominujú návrhy textilných dezénov, kým druhé sa predstavuje dominantne tvorbou trojrozmerných úžitkovo-dekoratívnych artefaktov. Práce študentov ateliéru odevného dizajnu odbornej asistentky J. Sabovej dokumentujú úsilie o povýšenie tejto disciplíny z obyčajného štylizmu, striedajúceho módne trendy podľa ročných období, na disciplínu, pre ktorú je odev priestorom na vytvorenie diela, príležitosťou na vyslovenie myšlienky o identite, charaktere a postojoch svojho tvorcu aj užívateľa.