v, ktorých riešenie má byť prvoradou úlohou, pokiaľ nemá nestabilita ekonomiky prerásť do krachu.

Okrem zhody v základných tézach je možné v správe MMF jasne cítiť znepokojenie, či bude mať súčasná vláda dostatočnú vôľu presadiť potrebné zmeny. Nielen zástupcom MMF sa pritom zdá, že práve teraz a len teraz je ten pravý čas na presadenie potrebných tvrdých opatrení. Obsah pripravovaného balíka ekonomických opatrení je stále neznámy, zdá sa však, že postupom času sa z balíka stáva balíček. Pritom rozdiel medzi tým, ktorý presadzuje tvrdý balík a tými, ktorí z neho robia balíček, nie je v tom, že by niektorý z nich nemyslel na občana. Rozdiel je v tom, na aký čas dopredu naňho myslí.

Príčinami vedúcimi k súčasnému stavu sú nedostatočná reštrukturalizácia priemyslu spojená s dlhodobým stagnovaním v riešení problémov bankového sektora, rozšafná fiskálna politika, ženúca rast HDP cez verejné investície. MMF okrem toho spochybňuje samotnú výšku vykazovaného HDP, ktorého rast v prvom polroku 1998 bol pravdepodobne oveľa slabší ako oficiálne vykazovaných 6,1%. Takisto inflácia na úrovni 6 % bola podľa MMF dosiahnutá jedine vďaka oneskoreniu v úprave regulovaných cien.

Kľúčový problém slovenskej ekonomiky deficit bežného účtu platobnej bilancie je primárne spôsobený veľkým deficitom zahraničného obchodu daného slabou exportnou výkonnosťou, ktorej korene sú práve v nedostatočnej reštrukturalizácii priemyslu. Okrem toho je problém deficitu bežného účtu umocnený mizerným objemom priamych zahraničných investícií, ktorý je jednoznačne daňou za cestu vedúcu k vytvoreniu "silného domáceho kapitálu", tvoriacu leitmotív privatizácie v predošlých rokoch. V rámci zníženia deficitu bežného účtu môže súčasná vláda postupovať v podstate na viacerých frontoch. V prvom rade môže ovplyvňovať priamo deficit zahraničného obchodu. Najrýchlejšou cestou je zníženie importu reštriktívnymi opatreniami, týkajúcimi sa hlavne vládnych výdavkov a spotreby domácností. Tieto opatrenia môžu byť najrýchlejšie účinné. Na druhej strane sa môže vláda snažiť o zvýšenie exportnej výkonnosti, v tomto smere by však mala jej úloha spočívať skôr vo vytváraní všeobecných podmienok zabezpečujúcich rozvoj najperspektívnejších častí priemyslu. Zvýšenie exportu bude určite nie krátkodobým procesom. Tretím smerom, ktorým môže vláda riešiť problém celkovej bilancie, je snaha o získanie priamych zahraničných investícií.

Nezmyselnosť názoru, podľa ktorého sú zahraničné úvery a priame investície "vlastne to isté", dokazuje okrem iného posledný vývoj vo VSŽ. Efekt z priameho vstupu zahraničného investora môže byť, ako predbežne naznačujú napríklad správy o pripravovanej čiastočnej privatizácii ST, relatívne rýchly.

Samostatným problémom úzko súvisiacim s priamymi zahraničnými investíciami zostáva otázka privatizácie. Jej doterajší priebeh možno označiť asi za jeden z najhorších možných spôsobov, teraz však hrozí, že nebude robená vôbec. Z významných spoločností má v súčasnosti štát dominantný podiel už iba vo finančných inštitúciách a v prirodzených monopoloch či v podnikoch za prirodzené monopoly považovaných. Tieto podniky bývajú často označované za rodinné striebro. V príliš mnohých prípadoch však ide o striebro značne zájdené. Bolo by dobré vytiahnuť ho zo skrine a nájsť niekoho, kto by sa oň lepšie postaral. Pri všetkej úcte je totiž skutočnosť, že štát nedokáže efektívne spravovať majetok rovnako pravdivá ako to, že voda je mokrá.

Juraj Kováčik