m Premýšľam, o čom je vlastne politika, hľadiac na do bronzu odliate črty pani Podhradskej, zhnusené poznaním, že jej kolegu, poslanca Zajaca si vo svete vážia natoľko, že ho pozývajú prednášať napríklad na Humboldtovu univerzitu do Berlína. Možno ide o to, ako mu v tom zabrániť. Alebo by malo ísť o to, aby pán Hudec nemusel s kabátom na hlave utekať pred umelcami, ktorých záujmy mal ako ich minister chrániť. A o čom je politika pre muža, ktorý v televízii srdcervúco nariekal, keď voliči odmietli podporiť jeho zvrátené mocenské ambície? Politika bola podľa našich predkov panským huncútstvom a na Slovensku donedávna vládnuca garnitúra robila všetko pre to, aby toto poznanie medzi ľuďmi ešte posilnila. Ja si ctím naše národné tradície, ale nezdá sa mi, že by sme práve toto mali považovať za dedičstvo otcov, ktoré treba všemožne chrániť a rozvíjať.

PAVOL STANO, Nový Smokovec

m Nie som síce obyvateľom našej hlavnej dediny, a tak nemám starosti, koho voliť za jej primátora, ale ako občan Slovenska som zainteresovaný na tom, aká bude naša výkladná skriňa, akou hlavné mesto štátu býva. Oboznámil som sa s programami jednotlivých kandidátov na tento post, ale aby som pravdu povedal, nepotešili ma. Sú to prevažne plány pre hlavné mesto malého štátu, pritom Bratislava má ideálne geopolitické aj geografické podmienky na to, aby sa mohla neskôr stať trebárs aj hlavným mestom zjednotenej Európy. S takouto perspektívou neprišiel nik. Každý je taký veľký, aké veľké ciele si kladie. Náš národ nie je malý počtom, ale malými cieľmi. Nebojme sa mať veľké ciele, teraz je tá ideálna príležitosť. Alebo počkáme ďalších tisíc rokov?

MILAN FOGAŠ, Brunovce

m Po voľbách sme v politike svedkami zvláštneho psychologického javu. Volá sa "chyba projekcie". Tento jav znamená, že svoje vlastnosti automaticky prenášam na všetkých ľudí. Človek sediaci pred televízorom či pravidelne čítajúci dennú tlač sa nestačí čudovať, čo všetko sú si bývalí "koaličníci" ochotní priznať. Teraz sú dokonca ochotní potvrdiť i "valec zo Zlatej Idky", i to, že jeho súčasťou bolo nahrabať pre seba a svojich ľudí čo najviac, nech by to Slovensko stálo čokoľvek. Medzi všetkými, teraz už chvalabohu opozičníkmi, dominuje pán poslanec Cuper, o ktorom jeho študenti vedia svoje. Pán poslanec Cuper si už ani nedokáže predstaviť, že môžu existovať ľudia, ktorým nejde výlučne o rabovanie. Iste sa nestýka s ľuďmi, ktorí myslia inak, možno sa ani veľmi nestýka s ľuďmi, ktorí myslia. Preto jeho výroky nikdy nemôžu prekročiť jeho vlastný tieň. A ja, sediac pred televízorom a počúvajúc to, sa už len ticho usmievam a veselo si hudiem, že konečne sú to len prázdne slová, ktoré už nikomu neublížia.

PAVOL POLKO, Ružomberok