ok. V marci tohto roku si rodáci Pavla Dobšinského v Slavošovciach pripomenuli prvé z výročí dôstojnými oslavami a vynovenou expozíciou v jeho rodnom dome. Druhé z výročí sa viaže k mestu Rožňava. V miestnej tlačiarni Ladislava Keka vyšiel aj prvý zošit Slovenských povestí, ktoré pripravili na vydanie Pavol Emanuel Dobšinský, mladý evanjelický kňaz v Rožňavskom Bystrom, a jeho starší priateľ August Horislav Škultéty, neskorší správca prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Bolo to v roku 1858, teda presne pred 140 rokmi. Práve na budove bývalej tlačiarne, ktorá dodnes stojí v domoradí historického rožňavského námestia, sa už mala vynímať pamätná tabuľa s bustou alebo reliéfom pripomínajúca obidve výročia. Rok 1998 vyhlásený Ministerstvom kultúry SR za Rok Pavla Dobšinského sa pomaly končí a po tabuli ani chýru, ani slychu. Mestské zastupiteľstvo v Rožňave schválilo zo svojho skromného rozpočtu na realizáciu pamätníka osemdesiattisíc korún, čo však zďaleka nestačí na vytvorenie dôstojného diela. Z toho dôvodu sa Okresný úrad v Rožňave obrátil so žiadosťou o príspevok na Ministerstvo kultúry SR. To finančnú dotáciu prisľúbilo dokonca písomne. Keď však malo prísť k splneniu sľubu, z ministerstva prišla ďalšia odpoveď, že peňazí niet. O niekoľko týždňov bola na svete známa bratislavská bronzová galéria "pomazaných" hláv. Vlani sme si pripomenuli okrúhle výročie Boženy Slančíkovej - Timravy, v predminulom roku Samuela Mikovínyho, v budúcom to bude 200. výročie narodenia Jána Šalamúna Petiana, rodáka z Ábelovej v okrese Lučenec, významného vedca, zoológa a ornitológa, člena Uhorskej akadémie vied, zakladateľa vedeckej faunistiky a jedného z prvých propagátorov ochrany fauny na území Slovenska. Všetky tri spomenuté osobnosti majú niečo spoločné s budovou evanjelickej fary v Ábelovej, na ktorej priečelí sú umiestnené príslušné pamätné tabule. Z fary však zostalo už len to priečelie, lebo celá budova je už dávnejšie iba úbohou ruinou. Ani zďaleka nepripomína miesto narodenia či pôsobenia troch významných Slovákov. Tí akoby zabudli na svojich skutočných hrdinov a reprezentantov národného ducha a dnes oslavujú bezduchých. Dokedy ešte?

EDITA KUŠNIEROVÁ, Rožňava