Každý z nás si určite všimol, že obdobia, keď sa mu darí, sprevádza zvýšený výskyt "tiežpriateľov" - ľudí, ktorí vidia len momentálne úspechy a cítia, že by z vás mohli niečo vyraziť (nemusia to byť vždy len peniaze). Odpoveď na otázku, kde sú v čase, keď sa dostavia aj neúspechy alebo nešťastie, je jasná. Sú tam, kde sa práve teraz darí. Poznám však jedného skutočného priateľa. Okrem štipky spravodlivosti nechce od vás nič a dáva vám všetko, čo má. Nemusíte premýšľať, aký skrytý záujem sleduje, keď vás medzi dverami radostne víta. Je nezištný, nesebecký, nezrádza a nie je ani nevďačný. Aj ja som mal psa. Jedinečného psa. Bol zvláštny, bez rasovej príslušnosti, a keď som ho ako šteniatko po prvýkrát videl, mal poranenú prednú labku. Odniesol som ho k veterinárovi a ten mu ju musel amputovať. Od začiatku mal Seči - tak sa volal - veľké problémy s chôdzou. Snažil som sa mu pomôcť, ako sa len dalo. Padal na ňufák, vyl a štekal, čím vyjadroval svoju beznádej a zúfalstvo. Nevzdávali sme sa - pomaly, naozaj pomaly sa učil chodiť na svojich troch labkách. Čas plynul a Seči, ako rástol, začínal sa pohybovať skoro normálne. Seči bol veľmi šťastný pes, mal som ho veľmi rád a bol som na neho veľmi hrdý. Svoj handicap vyvažoval fantastickými vlastnosťami. Raz v noci som sledoval televíziu, Seči ležal vedľa kresla na koberci. Bolo ticho, v miestnosti tma prerušovaná blikaním obrazovky. Náhle sa pes vymrštil, naježil, vyceril zuby a výhražne vrčal. Preľakol som sa, nevedel som, čo sa stalo. Pes sa pripravený na boj prikrádal k stolu uprostred izby, oči upreté do jedného bodu. Snažil som sa nájsť dôvod jeho správania, ale nereagoval ani na môj hlas. Hodnú chvíľu trvalo, kým som prišiel na to, že sa chystá bojovať s lustrom. Vyhrážal sa mu. Sklo lustra odrazilo svetlo televíznej obrazovky - to bol ten impulz. Keď som si to uvedomil, od smiechu som skoro plakal. Seči, chudák, chvíľu len tak nechápavo stál, a potom pomaly podišiel ku mne, položil si hlavu na moje koleno a vyčítavo mi hľadel do očí. Vtedy mi od ľútosti zovrelo srdce. Objal som ho a ospravedlňoval sa mu. Vždy, keď som sám, spomeniem si na svojho Sečiho.

JAROSLAV JANÍK,

NVÚ Leopoldov