deň je veľký sviatok. Rodina vtedy zostáva spolu doma - nechodí sa nikde po návštevách, nepremáva ani mestská doprava. Ak aj budem tohto roku tráviť štedrý večer u vás na Slovensku, neviem si ho predstaviť inak, ako sme to mávali vždy v Poľsku. Ale rád spoznávam aj slovenské zvyky a niektoré z nich sa stávajú súčasťou nášho rodinného trávenia sviatkov.
Súčasťou našej tradičnej štedrovečernej večere je, samozrejme, kapor. Namiesto vašej kapustnice však máme barčš alebo ak chcete borčš - teda kyslú cviklovú polievku, do ktorej sa pridávajú malé pirôžky. Voláme ich ušká, teda malé uši, pretože majú presne taký tvar. V tento deň nejeme mäso, a tak sú aj tieto malé pirôžky plnené dubákmi. No a potom nasleduje kapor - moja manželka ho rada pripravuje vareného alebo vyprážaného. Nesmie zabudnúť ani na rôzne ďalšie múčne jedlá s makom, kapustou a hubami. Niektoré sú pre slovenskú i poľskú kuchyňu spoločné a niektoré som tu u vás na Slovensku ešte nevidel. Ja napríklad mám rád takú jednu rodinnú špecialitu z východného Poľska, ktorá sa volá "kuťa": je to veľmi sladké jedlo, ktorého základom je varená pšenica alebo jačmeň, do ktorého sa pridáva mletý mak, med, orechy, pomarančová kôra a rôzne iné dobroty. Kuťa sa u nás na Vianoce jedáva preto, že časť mojej rodiny pochádza zo súčasnej Ukrajiny, od Ľvova. Na záver by som rád spomenul aj jeden osobitný poľský zvyk, ktorý by sme mohli preložiť ako "lámať oblátku". Je to najdôležitejší zvyk - samozrejme, okrem modlitby - ktorý predchádza štedrej večeri. Každý z nás má vianočnú oblátku a ponúkne z nej každého člena rodiny, pričom aj on si vezme kúsok z vašej. Je to presne to, čo na Slovensku symbolizuje krájanie jabĺčka.
A čo by som chcel zaželať Slovensku a jeho obyvateľom pri príležitosti nadchádzajúcich sviatkov? Najmä veľa úspechov na ceste, ktorú si tento národ vybral. Dúfame, že to bude naša spoločná cesta do lepších čias. A že si tam nájdeme spoločné záujmy, ktorých sme vždy mali veľa.
JAN KOMORNICKI,
veľvyslanec Poľskej republiky
