So Štedrým dňom sa spájali rôzne magické úkony, o ktorých ľudia verili, že ich silu budú pociťovať po celý rok. Panoval napríklad prísny zákaz nič nepožičať z domu, lebo by to znamenalo, že počas roka by z domu len ubúdalo a nič by nepribúdalo. Strach z toho, aby do domu nevkročila prvá žena, pramenil z toho, že v tento deň vraj chodili po vonku len bosorky. V tomto čase sa mohli robiť aj také veci, ktoré počas roka neboli dovolené. Gazda napríklad prišiel k stromu, ktorý nerodil, a pobúchal ho sekerou so slovami: ak na rok nezarodíš, vytnem ťa. To ho neskôr oprávňovalo to urobiť. Do niektorého z chlebov upečených ráno na Štedrý deň zapiekla gazdinka aj fľaštičku medu. Ten sa využíval v ľúbostnej mágii. S rovnakým zámerom dodržiavali dievčence množstvo ďalších zvykov. Smeti nazametané okolo štedrovečerného stola dievčina vyniesla na hnojisko, kde si na ne kľakla a počúvala, z ktorej strany zabreše pes - odtiaľ mala dostať ženícha. Rovnako bolo dôležité, aby dievka uchytila prvú bobaľku, ktorú si gazda pri štedrej večeri niesol k ústam, a bežala ju položiť von na "uhol" domu. Ak do rána bobaľka zmizla, dievča sa malo do roka vydať. Keď šla dievka von nabrať drevo do pece a doniesla nepárny počet, znamenalo to - vydá sa, ak párny - nevydá sa. Pôst počas dňa opäť dodržiavali najmä dievky - verili, že čím prísnejší pôst, tým skôr dostanú dobrého muža. Nespočetné ďalšie zvyky patrili k Štedrému dňu. Mnohé dodnes žijú v našich rodinách. Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku sa snaží zachovávať ich aj pre budúce pokolenia a už niekoľko rokov pripravuje v skanzene v Pribyline Liptovské Vianoce s autentickou atmosférou. Tie tohtoročné chystajú na utorok 29. decembra so začiatkom o 13.30 h.

TÁŇA RUNDESOVÁ