Na Štedrý deň bolo na slovenskom vidieku už oddávna zvykom, že gazdinky vstávali veľmi zavčasu - uviedla svoje rozprávanie etnografka Marcela Čížová z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. Už od jednej po polnoci začali ženy miesiť cesto na vianočné koláče a na chlieb. Piecť dopredu sa nezvyklo, ako je to dnes, všetko sa robilo v tento deň - aj preto, že mnohé z týchto činností boli súčasťou štedrovečernej mágie. Pri miesení cesta napríklad gazdinka stála na snopoch, ktorými sa potom omotávali ovocné stromy, aby cez rok veľa zarodili. Do domu nesmela vkročiť ako prvá žiadna žena, lebo to znamenalo nešťastie. Aby sa tomu predišlo, chodili od rána po domoch vinšovať pastieri. Deti na Štedrý deň nebehali po dedine ako inokedy. Celý deň sa dodržiaval prísny pôst - okrem ľahkých raňajok. Keď sa začal chystať stôl, robila to len najstaršia gazdiná. V roľníckych chalupách totiž nebolo zriedkavé, že tam bývali 3-4 nevesty. Stôl sa prikryl úplne novým čistým ľanovým obrusom. Pod stolom bola otiepka slamy a voda v karte. V tejto nádobe - karte sa doniesla voda z potoka po zvonení Anjel Pána, lebo sa verilo, že vtedy tečie v potoku víno. Museli sa v nej všetci umyť, aby boli po celý rok zdraví. Ak sa malo v dome narodiť dieťa a chceli, aby to bol syn, kládla sa pod stôl sekera, ak dievča, položila sa tam plachtička na trávu. Nohy stola sa omotali hrubou reťazou, aby rodina po celý rok držala pohromade. Na štedrovečernom stole museli byť všetky základné plodiny - jačmeň, ovos, hrach, ľanové semená… a, samozrejme, nesmeli chýbať jabĺčka a cesnak. Plodiny sa položili na rohy stola, kam sa kládol aj chlieb a peniaze. Tam, kde bola veľká rodina, sedel za stolom len gazda a ďalší muži. Ženy si iba postojačky uchýtali zo stola. Štedrá večera sa začínala po večernom zvonení. Prvá bola modlitba. Potom gazda zavinšoval a rozkrojil jabĺčko - jedno pre všetkých. Dôležité bolo, či je jabĺčko zvnútra zdravé a či sa podaril rovný rez. Gazdiná urobila všetkým medový krížik na čele a rodina sa ponúkla oblátkou s cesnakom. Na Liptove sa zvykla jedávať hustá hrachová kaša alebo kapustnica či kyslá hubová polievka. Potom prišli na rad bobaľky (opekance) s makom alebo bryndzou, niekde sa jedli so sušenými slivkami a slivkovým lekvárom, inde zasa šúľance s makom či posýpkou a napokon pletený koláč "bába". Po večeri sa sedelo za stolom čo najdlhšie. Deti pozorovali, či sa už v iných domoch po dedine rozsvietilo svetlo. Ak to uvideli, mohlo sa už zažnúť. Vládla totiž povera, že v dome, kde rozsvietia prví, sa budú hádať po celý rok…

(ru)