BRATISLAVA (TASR) - Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun - to sú pomenovania 24. decembra odvodené z charakteru obyčajov, ktoré mali za cieľ zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých komponetnov pre spokojný a blahodárny život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých predstáv bol prvým dňom novej etapy, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magicko-prosperitné úkony, ktorými ľudia chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Platilo, že akú náladu má človek alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné a potrestané, také mali byť aj v budúcom období. Domy sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad štedrovečerný stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v druhej tretine 20. storočia vystriedal stromček ihličnatý.