Zákon o štátnom rozpočte na rok 1998, ktorý schválil slovenský parlament v decembri minulého roka, ako aj jeho novela, ktorá bola schválená len nedávno, rátajú s tým, že firmy (právnické osoby) budú platiť na dani z príjmov viac ako občania (fyzické osoby). Tieto predpoklady sa však zatiaľ neplnia a podľa všetkého sa ani do konca roka nesplnia.

Príčiny zaostávania daní z príjmov právnických osôb sa podľa odborníkov dajú rozdeliť do dvoch skupín. Prvou z nich je, že firmy objektívne vykazujú nižšie zisky, ako čakali tí, ktorí zostavovali rozpočet. Zároveň sa však prejavuje aj ich klesajúca platobná disciplína a aj snaha o obchádzanie daňových zákonov. Nižšia ziskovosť firiem sa prejavila najmä v nefinančnom sektore, vo finančnom zasa zisky prudko rástli. Spôsobili to predovšetkým vysoké úrokové sadzby, ktoré už viac ako rok pretrvávajú na našom trhu. Podľa Štatistického úradu SR klesol objem vytvoreného zisku v nefinančných organizáciách za prvé tri štvrťroky 1998 medziročne o 20,5 % na 41,4 mld Sk. Spôsobila to najmä nízka tvorba zisku v priemysle, ktorá zaznamenala pokles až o 45,8 %. Ďalším faktorom znižujúcim dane firiem je aj známy paragraf v zákone o dani z príjmov, podľa ktorého si mohli privatizéri znižovať základ dane o investície, ktoré im vyplývali zo zmluvy s FNM SR.

Na to, aby výnos štátu z dane z príjmov právnických osôb dosiahol plánovanú úroveň, muselo by sa v decembri vybrať na tejto dani 5,285 mld Sk. To by znamenalo viac ako 2,5-násobok doterajšieho priemerného mesačného výnosu, čo viacerí odborníci považujú za nereálne. Na druhej strane k prekročeniu plánu určite príde pri dani z príjmov fyzických osôb. V konečnom dôsledku tak občania podobne ako v minulom roku aj napriek predpokladom vlády zaplatia na dani z príjmov viac ako firmy.

Nie je to však jediný rozpor medzi plánmi štátu a realitou v daňovej oblasti. Jednou z najdiskutovanejších oblastí je daň z pridanej hodnoty. Štátny rozpočet, ktorý pripravoval ešte minister financií S. Kozlík, počítal, že sa na tejto dani podarí vybrať 64,25 mld Sk. Skutočnosť za prvých jedenásť mesiacov hovorí o 50,15 mld Sk. Nová vláda preto skresala svoj cieľ na 56,5 mld Sk. V novembri zaznamenal štát príjmy z tejto dane na úrovni mierne prevyšujúcej 4,5 mld Sk, a tak sa predpokladá, že do konca roka sa príjmy z tejto dane síce "priblížia", ale nedosiahnu plánovanú hodnotu.

Za plánmi zrejme zaostanú aj príjmy zo spotrebných daní. Ako informovala ministerka financií SR Brigita Schmögnerová, plnenie tejto dane je pri rôznych typoch tovaru, na ktoré sa vzťahuje, rôzne. Nespokojnosť vyjadrila najmä s plnením spotrebnej dane za lieh, zaostávajú aj príjmy zo spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov. Viac-menej v súlade s predpokladmi sa vyvíjajú dane z uhľovodíkových palív a mazív, z piva a z vína.

Medzi zaujímavosti rozpočtu patrí napríklad skutočnosť, že podľa plánu (dokonca) aj po revízii by chcel štát vybrať v decembri z dovoznej prirážky vyše 270 mil. Sk. Problém je však v tom, že už od októbra Slovensko dovoznú prirážku nemá. Suma 270 mil. Sk by sa tak dala získať iba vymáhaním nedoplatkov z dovoznej prirážky, vzhľadom na trend výrazného rastu daňových nedoplatkov sa však táto možnosť nezdá príliš pravdepodobná.

Realita príjmov štátneho rozpočtu však obsahuje aj určité pozitívne odchýlky od plánov. Je ňou napríklad skutočnosť, že Národná banka dala štátu 1 mld Sk, ktorú mu podľa žiadneho zákona nemusela dávať. V tomto prípade sa však odborníci pozastavujú nad tým, či má NBS vypravený dostatočný objem opravných položiek na úvery, ktoré poskytla IRB, keď dáva štátu aj to, čo nemusí. DUŠAN DEVÁN