Poviedky a fejtóny publikované začiatkom 70. rokov v českom týždenníku Ahoj na sobotu, dialógy a scénky z cyklu televíznych programov Ktosi je za dverami, pre rozhlasové relácie Bumerang a divadelné predstavenia Nikto nie je za dverami, divadelná hra Náš priateľ René z polovice rokov osemdesiatych - to je len stručný pôdorys druhého zväzku súborného diela Lasica & Satinský, ktorý na predvianočný knižný trh pripravilo levické vydavateľstvo L. C. A. "Lasica a Satinský sú aktuálni a neraz prekvapivo politicky razantní paradoxne práve svojou "neaktuálnosťou", čímsi "večne ľudským". Rátajú s mimovoľnými analógiami, ktoré podvedome rezonujú v ich prejave a pri šťastnej konštelácii môžu zažiariť ako ohňostroj komických súvislostí," píše okrem iného v doslove ku knihe dôverný znalec dvojice L & S K. Földvári. Ohňostroj humoru L & S však predpokladá aj publikum s potrebnou kapacitou mozgových závitov. "Od diváka sa vyžaduje istá miera chytrosti, aby mu to došlo," povedal v rozhovore pre SME Milan Lasica (1940). "Niekedy im to trvá dlhšie, čo však neznamená, že su primitívi. Niekedy im však treba pomôcť, aby pointa vtipu dopadla do hľadiska." M. Lasica však zároveň odmietol názor, žeby svoje publikum vychovávali. "Tento pocit sme získavali až dodatočne, keď za nami chodili ľudia a hovorili nám, ako veľa im dali naše predstavenia, že to bol pre nich závan slobody. Potom prídu za nami, aby sme im podpísali knihy pre ich deti, ktoré vedia naspamäť naše dialógy. Týmto spôsobom sa dozvedáme, že naše veci zanechali nejakú stopu." Druhý zväzok sa začína mapovaním 70. rokov, obdobia, keď normalizačný valec dopadol celou svojou váhou na dvojicu, ktorá na prelome 50. a 60. rokov prišla na Slovensko s čímsi dovtedy nepoznaným - s podnetmi absurdného divadla, nemého filmu, dadaizmu, inšpiráciami od Voskovca s Werichom. Boli niekedy v tomto období nútení ísť do umeleckých kompromisov? "Kompromisy sa robia vždy," reagoval M. Lasica. "Záleží na tom, do akej miery a či vám vôbec dovolia robiť kompromisy. Isté obdobie sme boli v takej situácii, že aj kompromis sme mali zakázaný. Nemohli sme publikovať, ani sa objavovať v médiách. Po veľkej protekcii sme sa dostali do súboru Spevohry Novej scény, lebo sa predpokladalo, že sa tam neuplatníme. Bol to správny predpoklad. Na druhej strane sa nám však podarilo - a to bol tiež kompromis - urobiť hudobné predstavenia Husári a Plné vrecká peňazí, ktoré sa hrali niekoľko rokov a každé malo okolo 150 repríz. A to by bolo aj pre oveľa väčšie divadlo, akým bola vtedajšia Nová scéna, pozoruhodné číslo. Jednoducho, snažili sme sa nedať sa potopiť." A konkrétny nátlak? "Tlaky boli v podstate decentné, ale naliehavé. Na jednu nátlakovú konkrétnosť si spomínam. Neustále sa vynárala myšlienka, že ja a Julo by sme sa mohli ospravedlniť za naše "zločiny" tým, že by sme spravili program, ktorý by si zobral na mušku imperializmus a prezidenta USA R. Reagana. Scenár na túto tému dokonca napísal vtedajší šéf televízie. Na takýto kompromis sme neboli ochotní pristúpiť. Hovorili sme si, že človek v živote musí robiť kompromisy, ale keď ide o jeho tvorbu alebo umelecké meno, mal by sa toho vyvarovať."

I sám K. Földvári je pri všeobecne zaužívanom označení L & S ako "intelektuálni klauni" veľmi zdržanlivý. Pre Milana Lasicu je táto nálepka prevládajúcim mýtom. "Rovnako chybné je označovať nás za ľudí, ktorí robili politickú satiru. Fakt, že nás označili za intelektuálnych klaunov pripisujem tomu, že sme prišli s niečím úplne novým a ľudia mali potrebu nás zaradiť. Keďže náš humor bol oproti tomu, čo sa vtedy bežne robilo, povedzme, inteligentnejší, tak ho označili za intelektuálny. U ľudí taktiež existoval pocit, že robíme politické veci, ale bol to optický klam, pretože v minulosti sa satira na politické udalosti robiť nemohla. Obecenstvo v divadle si však vyžadovalo akési inotaje a narážky a potom si ich samo dotváralo. Mohli sme povedať nejakú vetu, ktorá zarezonovala a v hľadisku sa ozval smiech. Sám som nevedel prečo. Samozrejme, niektoré narážky boli cielené, no tomu sme sa nevyhýbali." A ako sa pozerá na obsah knihy M. Lasica? "Som rád, že Koloman Kertész spolu s otcom myšlienky M. Plchom dávajú dohromady naše práce. Veci sú už roztratené a nikdy sme ich poctivo nezhromažďovali. Rozhodne je v nej to najpodstatnejšie. Dokonca sú v knihe aj také veci, na ktoré som už zabudol. Povedal by som, že ide o výber, v ktorom je vybrané skoro všetko." Spokojnosť z knihy na jej autogramiádach v uplynulých dňoch vyjadril aj J. Satinský (1941). "Som úprimne rád a zároveň mi odľahlo, že vychádzajú knihy o nás. Starosti mi robili mamičky, ktoré mi vyvolávali a chceli o nás nejakú knihu. Stali sme sa totiž maturitnou otázkou a mládež nemala z čoho čerpať učivo. Takže konečne majú knihy o L & S a dúfam, že aj úspešne zmaturujú…"

ĽUDO PETRÁNSKY ml.