oľvek jazykových problémov.
Za tri štvrtiny storočia existencie spoločného štátu - s prestávkou samostatného slovenského štátu a protektorátu Čechy a Morava v tragickom období druhej svetovej vojny - si obe krajiny vytvorili spoločnú ekonomiku, ktorá nemohla zaniknúť ani vytvorením samostatnej Slovenskej a Českej republiky. Naopak zachovaním colnej únie popri už samostatnej mene si Slovenská a Česká republika vytvorili spojenie, ktoré svojím charakterom je blízke Beneluxu. O tom, že takéto spojenie je vysoko životaschopné, a to i v rámci väčších integračných celkov, svedčí skutočnosť, že Benelux dosahuje špičkovú ekonomickú úroveň i v rámci vyspelej EÚ.
Colnú úniu medzi SR a ČR pre pretrvávajúcu spoločnú ekonomiku nedokázali zlikvidovať ani žiadne dezintegračné tendencie, práve tak, ako aj v najhorších časoch studenej vojny, pretrvávala osobitná hospodárska dohoda medzi NSR a NDR, ktorá tiež v mnohom fakticky colnú úniu medzi týmito krajinami neformálne zachovávala.
Dezintegračné snahy (vo svete sa niekedy hovorí, že príčinou zániku Česko-Slovenska bola absencia politickej vôle pre pokračujúcu integráciu a z tohto hľadiska Slovenská a Česká republika prepadli pri prvej skúške z integrácie) však spôsobili, že prirodzené partnerské vzťahy sa aj v obchode postupne čoraz viac naštrbovali a prerušovali. Tento vývoj vyvrcholil v roku 1997, keď napriek pokračujúcej inflácii v priebehu jedného roku dovoz z ČR do SR absolútne poklesol z 82,990 mld Sk OP na 79,337 mld Sk OP, t. j. o 4,6 %, a export do ČR zo SR dokonca poklesol z 83,910 mld Sk FCO na 78,781 mld Sk FCO, t. j. až o 6,1 %. Obchodnej bilancii SR tento vývoj priniesol len ďalšie prehĺbenie jej pasívneho salda, pretože export do ČR klesal rýchlejšie ako dovoz z ČR, ktorý nebolo možné natoľko obmedziť.
Príznačné pritom je, že v agropotravinárskom obchode, kde azda dezintegračné snahy, odôvodňované potrebou odstrániť "zbytočný" dovoz a odľahčiť pasívnej obchodnej bilancii SR, boli najsilnejšie a prejavovali sa obzvlášť výrazne kvótovaním dovozu, sa relatívne ešte menej znížil dovoz do ČR zo SR - len z 9,256 mld Sk na 9,227 mld Sk, t. j. len o 0,3 %, zatiaľ čo export do ČR zo SR poklesol zo 6,321 mld Sk až na 5,730 mld Sk, t. j. o 9,4 %. Jednoducho obchodné záujmy a priazeň spotrebiteľov boli silnejšie ako tieto dezintegračné snahy a skutočnosť, že sa nimi len prehĺbilo pasívne saldo obchodnej bilancie SR - konkrétne v agropotravinárskom obchode z 2,935 mld Sk až na 3,497 mld Sk, ukazuje, že tieto dezintegračné snahy boli i na škodu slovenskej ekonomiky.
V niektorých komoditách dokonca i v roku 1997 dovoz zo SR do ČR výrazne vzrástol - napríklad v cigaretách z 1,346 mld Sk na 1,574 mld Sk, t. j. až o 16,9 %, pri aj absolútne vysokom objeme dovozu, a na druhej strane ešte výraznejšie vzrástol i vývoz zo SR do ČR, zo 651 mil. Sk OP na 866 mil. Sk OP, t. j. až o 33 %.
V tak často diskutovanom pive v roku 1997 boli objemy vzájomného obchodu - čo je málo známe - napríklad oproti cigaretám viac ako trojnásobne nižšie a v roku 1997 už objem dovozu z ČR aj významne klesol - z 481 mil. Sk OP na 439 mil. Sk OP, t. j. o 8,9 %, vývoz piva do ČR síce v oveľa menších objemoch, ale výrazne vzrástol z 97 mil. Sk OP na 120 mil. Sk OP, t. j. až o 23,7 %, ale zato začala výroba českých značiek piva priamo na Slovensku. Jednoducho obchodné záujmy sa presadzujú.
Vytrvalo sa - najmä marketingovými predstaviteľmi niektorých slovenských pivovarov - kritizuje vysoký objem dovozu z ČR, ktorý je mnohonásobne percentuálne vyšší oproti niektorým vyspelým krajinám západnej Európy a Japonska. Zabúda sa však, že tu ide nielen o tradície, ale i colnú úniu, a teda aspoň do istej miery jednotnú ekonomiku.
Partnerské vzťahy v obchode medzi SR a ČR treba hodnotiť z hľadiska oboch, teraz samostatných krajín, z hľadiska podnikov i priamo z hľadiska záujmu obyvateľstva oboch krajín ako spotrebiteľov.
Z hľadiska krajín - SR i ČR - dezintegračné tendencie neprispeli a neprispievajú k riešeniu ich problémov, naopak, sťahujú ich ekonomickú úroveň dole a prehlbujú aj problémy pasívneho salda ich obchodných bilancií a bežného účtu platobných bilancií. Ako ukazujú už uvedené fakty, obmedzenia dovozu sa následne prejavujú i v obmedzení vývozu na škodu oboch krajín. To si plne uvedomujú menovite nové vlády v oboch krajinách. Česká vláda sa začala hneď po nedávnych slovenských voľbách intenzívnejšie zasadzovať o znovuzačlenenie Slovenska do prvej vlny rozšírenia EÚ a v rámci vzájomných dvojstranných vzťahov o prehĺbenie spolupráce a naopak český prezident Václav Havel bol pri svojej návšteve v Bratislave na pozvanie novej vládnej štvorkoalície po rokoch opäť uvítaný s neformálnou vrelosťou a nádejami vkladanými do nového rozvoja a prehlbovania vzájomnej spolupráce.
Tieto nádeje zdieľajú i priamo podniky. Rozpadom Česko-Slovenska prišli o značnú časť odbytu, na Slovensku nie v zriedkavých prípadoch až o dve tretiny a v súčasnosti konečne vidia šancu to napraviť. Ak v minulosti bolo v podnikoch počuť povzdychy nad marením tejto spolupráce, teraz sa naopak čaká na podnety k jej rozvoju. Úvahy o potrebe zrušenia colnej únie už sú nenávratne minulosťou a čaká sa naopak na jej prehĺbenie a odstránenie zbytočných administratívnych prekážok a neuznávaných certifikácií, kde treba … doriešiť vzájomné uznávanie certifikátov, ale i priamo na hraniciach odstránenie zbytočného zdržiavania. Jednotlivé problémy tu vzájomne súvisia a ak v minulosti príčinou problémov bola absencia politickej vôle pre vzájomnú integráciu, v súčasnosti sa naopak očakáva, že nové vládne zoskupenia v oboch krajinách budú jej hnacím motorom.
Osobitne významná pre podniky oboch krajín, ale aj obyvateľstvo, je prihraničná spolupráca. Ak ministerský predseda SR Mikuláš Dzurinda pri svojej novembrovej návšteve Poľska hovoril — na rozdiel od negatívneho stanoviska predchádzajúceho premiéra Vladimíra Mečiara — o potrebe vytvárania euroregiónov v nových podmienkach na prahu tisícročia — o to viac — možno doplniť — je potrebné rozvíjať tieto regióny vzájomnej cezhraničnej spolupráce medzi SR a ČR. Každé protiopatrenie — napríklad v obmedzovaní zamestnávania pracovníkov zo Slovenska zo strany ČR — má tu neobyčajne citlivý dosah. Ale aj naopak — napríklad umožnenie dvojitého občianstva novou českou vládou, pričom nikdy neboli proti nemu námietky zo slovenskej strany.
Najviac na prehlbovaní vzájomnej i obchodnej spolupráce sú zainteresovaní priamo obyvatelia oboch krajín ako spotrebitelia. Očakávajú od nej v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii, že takto získajú na kvalite i cene dodávaných tovarov a služieb v duchu dlhodobých dobrých tradícií tejto spolupráce.
Doc. Ing. JAROSLAV
FIDRMUC, CSc
