Dňa 15. decembra som si sodporom prečítal kopu hlúpostí Jaroslava Fidrmuca (ďalej JF) na moju osobu a Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti vedy a techniky (ďalej ÚSRSVT). Neviem, či motívom bol stranícky príkaz na moju diskreditáciu, urazená pýcha zneprijatia do tohto úradu, alebo jednoducho oneskorená schopnosť intelektuálnej reakcie. Nahádzať špinu na inštitúciu až po zistení politickej vôle zrušiť úrad a po odvolaní predsedu je oneskoreným získaním osobnej odvahy, no nevadí. Pôjdem po rade klamstiev.
Po voľbách som sa rozhodol redukovať vlastné rozhodnutia na okruh nevyhnutnej činnosti úradu, koncepčné rozhodnutia, vrátane predkladania materiálov do vlády, som nerobil z jednoduchého dôvodu - čakal som na rozhodnutie novej vlády a nechcel som stavať nového šéfa do nepríjemnej úlohy. Nevládol chaos, ani som sa neuzatváral pred nikým, čo však zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov ťažko rozpoznať.
ÚSRSVT dostával v rozpočtovej kapitole prostriedky, za tri roky asi 200 mil. Sk, určené na regionálne projekty. Rozhodovaním o prideľovaní bola poverená medzirezortná komisia, ktorú viedol dnešný šéf ÚSRSVT, M. Rajčák. Neviem o tom, žeby prideľoval prostriedky bossom a akých strán už vôbec nie. Na to zrejme zareaguje on sám. Pravda je, že som nad ním držal ochrannú ruku proti možným politickým tlakom. Nebol som členom koaličných strán, a preto som žiadnu stranícku subordináciu nepociťoval.
Vraj som sa zúčastnil akejsi koordinačnej porady, keďže JF si vedie o mne zrejme agendu, iste nie je problém presne napísať, kde, kedy a čo som povedal. Táranie JF o nejakej mojej kritike M. Kováča čo malo slúžiť ako nejaká kvalifikácia, je pre docenta VŠ málo vhodná kvalifikácia. Publikoval som svoje názory na V. Mečiara, aj M. Kováča verejne, nemám na nich čo meniť.
Napriek tomu, že ma viacerí ľudia poznajú, pripomínam, že som obhájil habilitačnú (docentskú) prácu z politológie na FF UK a JF môže skontrolovať môj dekrét podpísaný prof. Kusým (predsedom komisie) a prof. Devínskym (súčasným rektorom UK). Pokiaľ ide o nejaké katedry marxizmu-leninizmu, tie existovali v čase mojho štúdia na strednej škole a zrejme asistentovania JF.
Vzhľadom na politickú orientáciu JF nie je argumentom odvolávanie sa na slová S. Kozlíka, znie to falošne.
JF evidentne trpí silnou predstavou o vlastnej genialite, žiaľ, svoj názor na proces a obsah možnej vízie o Slovensku zatiaľ nezverejnil. Ja áno, či sa jednotlivec usmieva, alebo zúri. Takýto konštruktívny prístup by bol platformou pre obsahový stret myšlienok, namiesto zúrivých osobných invektív VŠ-pedagóga. Slovensko potrebuje voľný trh myšlienok, a nie inkvizítorov, bázu pre odborné diskusie, a nie stranícku samoľúbosť. Počas svojho pôsobenia v ÚSRSVT som vytvoril manažment (predseda, podpredsedovia a riaditelia sekcií) z nestraníkov, iba niekoľko mesiacov bol jeden straník medzi nami. K spolupráci som prizýval zásadne odborníkov, a nie straníkov, každý pracovník mohol prísť ku mne a vysloviť svoj názor. Neplnenie pracovných povinností, resp. snahu o predaj informácií získaných v ÚSRSVT som však netoleroval.
Otázka regionálneho rozvoja je jednou z kľúčových pre úspešnosť Slovenska. Nedá sa riešiť stranícky, lokálne, ani utilitárne. ÚSRSVT mal nízke funkčné postavenie, rozpor s MŠ SR bol vyriešený pred dvomi rokmi, no zatiaľ nenastal čas pre vznik organizácie majúcej kompetencie projektovať paradigmy budúcnosti. Zúrivosť, zloba ani hlúposť však tento problém nevyriešia.
RASTISLAV TÓTH
