v Bratislave o tom informoval guvernér NBS Vladimír Masár. NBS si stanovila za cieľ čistú infláciu na úrovni 5-7 %. Každé priemerné 10-percentné zvýšenie regulovaných cien sa prejaví na raste spotrebiteľských cien približne o ďalšie dve percentá. Čistá inflácia sa vzťahuje na 55 % tovarov a služieb spotrebného koša. Ako zdôraznil V. Masár, NBS si na budúci rok stanovila na rozdiel od tohto len jeden cieľ, a tým je práve miera inflácie. Podľa neho tým však centrálna banka zároveň aj jasne deklarovala, ako chce vidieť vývoj v kurze slovenskej koruny. "Neuvažujeme, že by v budúcom roku došlo k väčším kurzovým posunom," povedal Masár. Podľa neho NBS zatiaľ nepozná výšku a rozsah deregulácie, čo by mohlo mierne modifikovať vývoj inflácie, avšak sekundárny vplyv deregulácie cien sa už dá utlmovať menovými nástrojmi. V roku 1999 uvažuje NBS o nulovom raste reálnych miezd. "S najkonzervatívnejšou mzdovou politikou počíta vo verejnom sektore, čo by sa mohlo premietnuť aj do ostatných oblastí ekonomiky. Zníženie podielu fiškálneho deficitu z tohtoročných očakávaných 5 % na 1,3 % z HDP by sa malo prejaviť nielen v poklese spotreby štátnej správy, ale aj ostatných súčastí ekonomiky v stálych cenách a v následnom znížení tempa rastu HDP na 3 % v porovnaní s očakávanými 5,9 % v tomto roku," povedal guvernér NBS.

Cieľom zníženia fiškálneho deficitu by malo byť obmedzenie domáceho dopytu a spotreby s následným vplyvom na vývoj obchodnej bilancie. Výška deficitu obchodnej bilancie bude v budúcom roku ovplyvnená aj veľkosťou získaných zahraničných zdrojov, ktoré budú podľa Masára vzhľadom na znižujúci sa rating SR a vývoj na medzinárodných finančných trhoch obmedzené. Fiškálne opatrenia by mali pôsobiť na výrazné zníženie podielu deficitu bežného účtu platobnej bilancie na 5,5 % HDP.